Deň matiek s Levočskou Pannou Máriou.
Ďakujem Ti Pane za komunitu Cenacolo, za mamu Elvíru a za nášho Ivana. Duchu Svätý tebe ďakujem, že si Ivanovi vnukol myšlienku a mohli sme prežiť víkend v blízkosti Panny Márie Levočskej. Už to prostredie, a nielen na mňa, pôsobilo pokojne, radostne, s pocitom požehnania zhora. Spolu s manželom Mirom a synom Dávidom sme sa veľmi tešili do Levoče, nakoľko je nám blízka tým, že už roky sme tam putovali celá rodina v júli na odpustovú slávnosť a boli sme prítomní aj vtedy, keď ju navštívil Svätý Otec, bl. Ján Pavol II. Vždy sa tešíme na rodičko, že stretneme ľudí, ktorí sú nášmu srdcu blízki, s ktorými si rozumieme aj bez slov, nakoľko sme na jednej ťažkej ale veľmi peknej ceste akou komunita Cenacolo je. Toto stretnutie bolo obohatené účasťou dona Massima, ktorý bol prvýkrát na Slovensku, talianskych rodičov a chalanov z komunity, ktorí nám pripravili víkend a ten ostane v srdci a v pamäti pokiaľ budeme tu na zemi.
V sobotu po modlitbe sv. ruženca a príhovore dona Massima nasledovala katechéza o. Ireneja, za ktorú Ti otec Irenej veľmi ďakujem, lebo tá vo mne prebudila emócie, nakoľko každá veta sa ma dotýkala. Aj touto cestou sa Ti chcem poďakovať, že môžem nechať pretaviť Tvoje myšlienky vo svojom srdci, evanjelizovať a hovoriť svojim známym ale aj cudzím ľuďom.
Po príchode z obeda, zasadačka bola pripravená na vystúpenie, ktoré nám pripravili chlapci zo slovenského domu. Bol to úryvok o Jóbovi, resp. o matke ktorá napriek všetkému, čo sa v rodine dialo, nevzdialila sa od Boha. A aj napriek tomu, že zlo zasiahlo do jej rodiny, zobralo jej syna i manžela, cez modlitby Boh oslávil kríž, ktorý prežívala. Tam som sa našla aj ja, bolo mi to veľmi blízke, takmer autentické. Toho syna stvárňoval práve náš syn Dominik. Čím väčší bol náš kríž, tým viacej som sa utekala k Bohu. Vo svätej omši, v ruženci, v deviatnikoch k svätým, kričala som, hádala som sa s Ním a On ma vypočul. Do našej rodiny prišlo Vzkriesenie. Náš syn vystúpil z Tmy do Svetla. Boh nám ukázal cestu, jedno úžasné spoločenstvo ľudí, komunitu Cenacolo, aby sme sa dnes mohli tešiť, radovať a ďakovať. Keď mi po vystúpení Dominik daroval kvet a poprosil, aby som išla s ním, ani neviem ako a už som stála vpredu a vydala zo seba pár slov aj ja. Bolo to pre mňa veľmi silné. Bili sa vo mne tréma, dojatie ale aj najkrajší okamih, keď sme si s Dominikom padli do náručia a odpustili si navzájom. Cítila som, že je to premodlené, Bohom požehnané stretnutie, na ktoré nezabudnem nielen ja ale ani všetky mamy, ktoré sa zúčastnili stretnutia.
V podvečer sme sa vydali na Levočskú horu za našou matkou Pannou Máriou a jej synom Ježišom Kristom spolu s našimi kňazmi o Braňom, o. Irenejom a donom Massimom. Svätou omšou sme sa poďakovali Matke Božej za naše životy. O. Irenej ďakujem Ti za Tvoj príhovor, za nás všetkých, našej nebeskej Matke, že sme jej my, mamy, mohli darovať klinčeky od našich synov. Ďakujem za to, že si odovzdal svätý ruženec Panne Márii, lebo je to jedna reťaz, ktorá nás všetkých navzájom spája. Tebe Matka patrí poďakovanie za všetko, lebo aj Ty si trpela pod krížom spolu so svojim Synom, Ty si náš vzor v utrpení a práve Ty nás so svojim Synom ochraňuješ, pomáhaš a usmerňuješ naše deti na ceste uzdravovania, oslobodenia a spásy.
Vrcholom nášho rodička bolo stretnutie so živým Ježišom v Eucharistii. Aj ten vonkajší prejav ako chalani ozdobili kostol Sv. Ducha na jeho príchod bol očarujúci. Ďakujem Vám za to, nebol to detail ale namáhavá práca. To čo sme tam v prítomnosti Kráľa Kráľov zažili sa nedá opísať, to sa musí zažiť. Keď dvaja boží mužovia don Massimo a o. Braňo priniesli v monštrancii Ježiša medzi nás, mala som pocit, že sa spojilo nebo so zemou. Keď Ježiš „chodil“ pomedzi nás rodičov, chalanov, priateľov, súrodencov a dobrodincov bol to najsilnejší zážitok, aký som v komunite zažila doposiaľ. Nielen dážď ale aj Božia milosť sa liala z neba na nás, životom pozráňaných ľudí. Ježiš sa ma dotkol svojou láskou, odpustením a pre mňa posilou do ďalších dní. Ešte to vo mne doznieva. Som presvedčená, že podobne precítili túto prítomnosť Boha všetci, ktorí sa jej zúčastnili.
Napriek tak emotívnemu dňu nás čakalo bilancovanie dňa. Ivan, bola som unavená ako každý a verím, že aj Ty, ale pri pohľade do Tvojich očí a srdca, ktorým sa rozdávaš nám rodičom a zomieraš pre nás a naše deti, človek ožije. Znova to bolo neopísateľné. Bola už nedeľa, keď sme sa dostali do postele a dlho trvalo pokiaľ sme zaspali.
V nedeľu ráno sa Boh oslávil tak úžasne ako to len On vie. Zobudil nás dažďom klopkajúcim na parapetné dosky okien, potom nám ukázal dúhu a nakoniec slniečko. Pri svätej omši, ktorá bola znova v chráme Svätého Ducha nám Boh pripravil ďalšie prekvapenie. Pred záverom svätej omše sme mamy prišli dopredu pred oltár a tam sa don Massimo spolu s o. Braňom modlili nad každou z nás. To sú neopakovateľné pocity, je to osobné stretnutie s Ježišom, ktoré sa dá precítiť iba srdcom, začo Ti Pane ďakujem. Zároveň ďakujem aj za Tvojho ducha pre o. Braňa, že požehnal našich drahých dona Massima, Ivana a Maroša, ktorí sú veľkými vzormi pre nás a našich synov. Mám pocit, že ani v tejto chvíli neostalo jedno oko suché, čo bolo v kostole. To bol vrchol rodička, ktoré sa konalo v Deň matiek.
Po príchode do zasadačky nás Majka svojim svedectvom uistila, že ak otvoríš srdce pre Boha, aj to najväčšie utrpenie na môže obrátiť na radosť, že ten pocit, že Mirko je v nebi, prekoná všetky pozemské ťažkosti. Veľmi to bolo oslovujúce, lebo „nevieme“ dňa ani hodiny.
Nedá mi ešte nespomenúť dona Massima, nakoľko každé jeho slovo bolo pre mňa posilou, usmernením a výzvou, že komunita Cenacolo je to najlepšie čo našu rodinu mohlo postretnúť.
Jana