Sviatok Života 2010 – svedectvo Evka B.
SALUZZO 16.-18.júl 2010
kopec pri Materskom dome Komunity Cenacolo
Moja cesta na toto miesto bola neplánovaná, myslela som si, že po vážnej operácii chrbtice ju nezvládnem a neprihlásila som sa, aj keď som nesmierne túžila byť tam. Ako veľa krát aj teraz sa každodenné udalosti môjho života vyvinuli inak. Prekážok bolo veľa, ale aj v práci sa to na moje prekvapenie utriaslo tak, že som sa na tomto pre mňa svätom mieste napokon ocitla.
Som komunitná matka už niekoľko rokov. Drogy vstúpili do našej rodiny cez syna Andreja, ktorý komunitu ukončil pred tromi rokmi, osamostatnil sa a žije svoj vlastný život ako najlepšie vie a dokáže. Kráčali sme spolu s manželom Andrejom a dcérou Kristínkou, ktorá mi je spoločníčkou na cestách komunity aj dnes. Môj manžel dodnes nepocítil Lásku nášho Otca a žije úlohu otca a manžela v našej rodine svojim spôsobom. Občas je na stretnutiach s nami vďaka aj zato. Pochopila som, že všetko má svoj čas, že Pánovi nič nie je nemožné a keď to bude Jeho vôľa, raz budeme stáť pred Ním obaja. Modlím sa zato.
Myslím, že všetci čo sme sa Sviatku života v Saluzzo zúčastnili, sme nasávali po celý čas duchovno v piesňach, modlitbách ruženca, adoráciach, prednáškach, zážitkom pre mňa bola prednáška otca Christopha kardinála Schönborna, viedenského arcibiskupa. Všetko sa nieslo v duchu O dobrom Samaritánovi a Kto je môj blížny… Vo štvrtok večer sme prvýkrát oslavovali Pána na slávení sv. omše a šťastní sme preciťovali lásku a radosť s akou nás privítala Mama Elvíra. V piatok večer bola procesia s Pannou Máriou, ktorej sochu nosili pomedzi nás komunitní chlapci. Nedokážem slovami vyjadriť čo som cítila, bázeň a more LÁSKY, ale aj veľkú nádej.
Osobne ma oslovilo veľmi veľa, najmä vystúpenie opustených deti bez otcov a mám, chlapčeka v úlohe malého Františka z Assisi, muzikály…všetko bolo o nás o našich životoch, krížoch, pádoch, nových začiatkoch, zraneniach a uzdraveniach, neláske a egoizme, o našich zranených srdciach ktoré ostávajú zatvorené a nesmiernom Milosrdenstve a Láske Ježiša Krista.
Dovoľte mi, aby som sa podelila s Vami o môj najväčší osobný zážitok, ktorý som počas festy mala, a ktorý som čiastočne opísala aj v bilanciach. Väčšinou mám pocit, že ma na duchovné stretnutia pozýva Panna Mária. Tentokrát to bolo silná túžba stretnúť sa s Pánom.V autobuse mi prišla do rúk kniha, O ceste každej z nás, ktorú autorka venovala Jánovi Pavlovi II. za jeho nezištné darovanie sa svetu. Cez túto knihu a jej jednu stáť som pochopila, ako veľmi ma Otec miluje a na chvíľu som sa ocítla v jeho náručí, z ktorého sálala úžasna neha a láska.
Precítila som Boha ako Otca a seba ako jeho milovanú dcéru. Pán ma pozval, aby som našla seba, dal mi nové oči aby som HO videla a tiež mi ukázal nové životné poslanie. Zistila som, že nedostanem život po akom som túžila, ale mám objaviť ten, ktorý pre mňa z večnosti pripravil ON. Postavil ma na novú cestu a tou je CENACOLO.
Tu na oslave Sviatku života v Saluzzo, som našla zmysel života a prajem si, aby veľa ľudi pocítilo ako ja tú Lásku a Nádej s Ježišom, najmä naše deti, ktoré trpia za hriechy nás rodičov, že sme ich egoisticky zranili, a nechali smutné a opustené, samé so sebou alebo s drogami.
Na záver chcem vyjadriť želanie a prosbu, keď sme na stretnutí počuli, že Cenacolo je srdce Cirkvi, modlime sa aj my za jeho jednotu na Slovensku.
Ďakujem
Evka