Svedectvo z putovania z Poľska
Ahojte všetci
Volám sa Katarína a chcela by som sa s vami podeliť o moje prežívanie púte do Poľska. Vlastne moja púť k Božiemu Milosrdenstvu sa začala presne pred rokom, keď som vykročila na cestu komunity Cenacolo. Začalo sa moje veľmi ťažké ale zároveň najkrajšie putovanie životom. Po približne polroka trvajúcich kolokviách som absolvovala skúsenosť, v mojom dome, vo Varaždíne. Táto skúsenosť mi darovala veľmi veľa. Nový pohľad na svet, život, na samu seba a pevne verím, že aj nové srdce. Na vnímanie udalostí a ľudí, ktoré mi Pán posiela do cesty, na samotné žitie. Aj keď ten pohľad na samu seba sa mi nie vždy páči, je úžasne oslobodzujúce prijať sa taká aká som, v pravde. Napriek tomu, že je to tvrdý boj, bojovať sa ho oplatí. Často padám, neprijímam, mám hlavu plnú svojich predstáv. Nevadí, chcem vstať a ísť. Každý deň znovu a znovu. Vidím a cítim, že Pán sa stará. Skutočne a konkrétne stará, pretože miluje. Stačí si len otvoriť oči, srdce a dušu. Len chcieť. Aj keď je to niekedy ťažké, pretože som často plná sama seba. Veľa som počúvala aj čítala o komunite, ale keď sa jej dotknete, a keď dovolíte aby sa ona dotkla vás, je to niečo neopísateľné a verím, že aj nezmazateľné.
Ale späť k Poľsku. Túto púť som dostala ako dar od našej Mamky Božej, na jej sviatok Nanebovzatia. Som jej veľmi vďačná za trpezlivosť, lásku a pokoru s akou na nás čaká aby nám ukázala cestu. Cestu z tmy do svetla, cestu k Otcovi v Synových stopách. Pomaly dovoľujem Pánovi liečiť moje zranenia. Vlastné, z rodiny, od mamy. A tak ako hľadám cestu k mojej pozemskej mame, tak ju postupne, pomaly hľadám aj k Matke Božej. Navštívili sme krásne, sväté a zázračné miesta. Ubytovanie bolo skvelé, jedlo chutné, cesta spoľahlivá a bezpečná, výklad otca Antona až profesionálne odborný a podrobný. No vo mne zanechali stopu veci, ktorých som tam bola účastná.
Keď sme dostali vysvetlenie loga roka Milosrdenstva. Aby sme všetkých, ktorých milujeme aj nemilujeme a všetko čo nezvládame vzali, priniesli k Pánovi a dali mu to. Odovzdali a pustili to z našich rúk, pretože nie my ale ON. Stačí mu to len priniesť, dať a chcieť.
Úsmevy mamy, ktorá tiež bojovala s rôznymi vecami, negativizmom a nespokojnosťou. Rozdávala úsmev, ktorý prinášal pokoj. Ąudia, ktorých vidím prvýkrát aj napriek tomu cítim jednotu.
Úryvok z Písma: „Kto chce byť mojím učeníkom, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Kríž = prijatie svojej identity, podstaty. V mojom prípade identity ženy, možno matky, možno manželky, možno… Neobťažkávať sa inými krížmi ani krížmi iných. Prijať ten svoj, nič menej, nič viac. A ísť za Pánom a s Pánom. A tu zlyháva moja dôvera a ukazuje sa strach v plnej sile. Ale nechcem sa báť, veď som milované Božie dieťa, draho vykúpené. Chcem ísť, pokúšať sa, nevzdávať a dôverovať. Neuzatvárať sa sama v sebe, vyjsť zo seba a milovať. Milovať v Pánovom svetle, tak ako to bolo vyjavené na obraze pri Faustíninej izbe. Preniesť to do každého dňa, do konkrétnosti.
A preto Ti ďakujem Pane za celý rok Milosrdenstva, pretože pre mňa takým naozaj je. Tak ako Pán cez komunitu mení môj život, tak sa pomaly mení aj moja rodina. Ďakujem za komunitu, za Saluzzo, za púť do Poľska, za každého otca, mamu, syna , dcéru, brata, sestru a ďakujem za to, že aj ja patrím do tejto veľkej rodiny.
JEŽIŠU DÔVERUJEM V TEBA!
Katka