Svedectvo po dvoch rokoch stavebný dozor v Královej
Milí rodičia a priatelia. 8.septembra 2015
Na jar tohto roka sme úspešne ukončili rekonštrukciu -prístavbu a nadstavbu komunitného domu v Kráľovej pri Senci .
Všetko pracovné úsilie chlapcov v dome, rodičov a priateľov komunity Cenacolo z celého Slovenska i za hranicami, bolo sprevádzané i Vašimi modlitbami, finančnými a vecnými darmi za čo Vám úprimne aj touto cestou ďakujem. Som navždy vďačná komunite za dôveru, ktorú mi dala tým, že som mohla robiť stavebný dozor pri rekonštrukcii a tak byť priamym účastníkom všetkých zázrakov a milostí, ktoré nás sprevádzali celý ten čas.
Hneď na úvod píšem, že cesta môjho rozhodnutia robiť či nerobiť túto prácu pre komunitu bola sprevádzaná mnohými dôvodmi prečo – nie – a boli to dôvody veľmi praktické a z môjho pohľadu takmer neprekonateľné. Okrem toho, že bývam 40 km od komunitného domu, som nemala auto a ani peniaze na jeho kúpu a ešte horšie bolo, že posledných 18 rokov som autom nejazdila. Zoznamom neprekonateľných dôvodov by som mohla pokračovať – bolo ich asi dvadsať.
Predložila som ich Ivanovi a on, vždy dobrý priateľ, bez emócii a zbytočného presviedčania povedal: „modli sa“. Dobre….som vďačná komunite za život nášho syna i za nový život celej rodiny , budem sa modliť , s dôverou odovzdávať všetko – Prozreteľnosti, Matke Božej, mojim sv. patrónom a anjelom strážnym.
A začali sa diať veci. Po 35 rokoch ma prepustili z práce – ale- dostala som odstupné a vzápätí ponuku na prácu v novej firme. Takže na staršie auto by bolo , ale čo s tým šoférovaním? Ale aj o to bolo postarané –Pán mi poslal na rekondičné jazdy toho najtrpezlivejšieho inštruktora jednej trnavskej autoškoly . Dodnes sa presúvam do domu cez dediny /veď tadiaľ môžem len päťdesiatkou/ – ale- naučila som sa jazdiť aj na slovenských diaľniciach. Vďaka Ti Pane. A tak to pokračovalo pri všetkých prekážkach a problémoch v mojej hlave, ale i pri tých skutočných… Keď chlapci spávali deväť mesiacov v stane, keď sa zdalo, že to technicky nezvládneme, keď sa minuli peniaze, alebo nám neprialo počasie a mnoho ďalších „nedá sa“ – vtedy chlapci verili a modlili sa a naučili veriť aj mňa- v každej situácii .
Prozreteľnosť nám poslala do cesty veľa ľudí ochotných naozaj pomáhať, či to boli pracovníci štátnej správy, moja kolegyňa Danka, projektanti- ochotní počúvať a zapracovať do projektu všetky pripomienky a požiadavky chlapcov, ktorí mali a majú najpodstatnejšie skúsenosti s prevádzkou a potrebami domu , všetkých dobrých ľudí, ktorí prispeli do Martinskej zbierky v Bratislavskej arcidiecéze, rodičov a priateľov v organizačnom výbore, slovenskú rodinu v Anglicku ,všetkých dodávateľov stavebného materiálu na Slovensku i z ďalších domov za hranicami a nesmiem zabudnúť na Emila, ktorý i napriek ťažkým životným skúškam zostal verný komunite, pomáhal a pomáha chlapcom pri každej práci.
A TEBE PANE patrí najväčšia chvála za celý môj život , za dar komunity pre nášho syna, pre celú našu rodinu a za celý ten čas zázrakov – pri práci stavebného dozoru na rekonštrukcii komunitného domu na Včelárskej paseke v Kráľovej pri Senci.
S pozdravom , vďačná mamina komunity Cenacolo Eva Hoblíková .