Malá bilancijka z Demänovej
V týchto riadkoch nájdete opis mojich pocitov z Rodička v Demänovej, kde sme spoločne strávili jeden víkend.
Stretávam sa bratmi a sestrami v spoločenstve komunity CENACOLO asi dva roky, ale toto bol zatiaľ najväčší dezert (lahôdka) u nás na Slovensku, aký som prežil!
Začalo sa to v piatok podvečer, keď som na miesto činu dorazil so svojou manželkou Zitkou, dcérou Viktóriou a sestrami. Po srdečnom privítaní (prišiel aj môj brat Paľko, napriek boľavej nohe) sa, začal chodiaci ruženec, ktorý ma naštartoval na tento duchovný víkend. Po večeri sme pokračovali KLUBOM, ktorý prebiehal vo veľmi príjemnej atmosfére chválami, čo sa nášmu Ivanovi, nepozdávalo a tak to dal patrične najavo otázkou „čo sú toto za chvály“? Prehodnotil som to aj ja a snažil sa o opravu. Ivanov zásah mal svoj efekt, lebo hneď potom nasledovali, už úplné iné chvály. Začalo sa otvorenejšie hovoriť o svojich pocitoch a KLUB naberal na atmosfére.
V sobotu sme pokračovali KATACHÉZOU na tému POKORA, ktorú začal o. Quirín, vymenovaním a opísaním pokorných, historických osobností, Starého a Nového Zákona.
Katechézy o. Ireneja sú veľkým prínosom a darom, obzvlášť táto o pokore. Cítim z neho velikánsku charizmu a lásku s akou nám tieto veci podáva. Je pre mňa veľmi príjemné a poučné počúvať Božie slovo, lebo som ešte len na začiatku tejto cesty, pretože pred spoznaním spoločenstva, som bol neveriaci. Počas tejto katechézy som cez okno videl prichádzať chlapcov zo slovenského komunitného domu a pocítil som veľkú radosť. Veľmi rád sa stretávam s chlapcami a dievčatami z komunity, lebo v nich vidím svojho syna Emila. Je veľkým potešením pre mňa sa s nimi rozprávať. Aj teraz sa všetci usmievali a pri rozhovoroch sa mi dívali priamo do očí. Veľmi silný zážitok – keď rozprávam s Talianom a on sa na mňa pozerá a potom mi po slovensky odpovie. Chlapci a aj naši hudobníci prišli s príjemnou úlohou : Naučiť nás pár piesní. Táto situácia bola veľmi zábavná, lebo už dávno som nespieval, nieto ešte sa učiť text piesní aj v taliančine. Výsledok bol príjemný a spev nám spoločne išiel aj vďaka Irenejovi, ktorý nám robil zbormajstra.
Pri mojom duchovnom raste mi pomáha aj účasť na svätých omšiach, ale tie, ktoré celebrujú duchovní otcovia spriaznení s komunitou, medzi ktorých patrí aj otec biskup Mons. František Rábek sú výnimočné. Na tejto sobotňajšej omši som prežil jeden z najkrajších zážitkov. Spievali sme spoločne krásne piesne a mal som dobrý pocit aj z toho, že Viktória spievala spolu s mladými v zbore. Z omše som odchádzal veľmi šťastný. Tieto omše v spoločnosti mojich komunitných bratov a sestier sú pre mňa veľkým darom. Skoro nikdy sa neubránim slzám, počas nich.
Ďalší zážitok som mal večer, kedy nám chlapci predviedli krátke, ale zaujímavé divadelné predstavenie, ktoré ma potešilo a dobre som sa bavil. Tieto ich predstavenie sú vlastnou tvorbou, aj preto si ich cením a vždy rád pozriem.
Večer sme pokračovali našimi obľúbenými BILANCIAMI. Prvýkrát som počul od Ivana, aby hovoril, kto CHCE! Musím podotknúť, že nás chcelo dosť, vrátane mňa. Môj názor na bilancie je, že sú veľmi prospešné. Rád počúvam, ako prežili moji blízky deň a aký majú z toho pocit. Dáva mi to možnosť porovnávať moje zážitky s inými. Pri bilanciách si uvedomujem, aký veľký dar som dostal, keď som spoznal „Naše“ spoločenstvo. Veď otváranie svojich sŕdc, rozoberanie vlastných problémov, odhaľovanie svojich chýb, to považujem za veľkú dôveru. Vďaka Vám za to bratia a sestry!
V nedeľu sme mali svätú omšu v neďalekej obci Bodice, v miestnom kostolíku. Bola krásna! Jednoduché prostredie malého chrámu a predsedanie otca biskupa, ako aj miništrovanie našich chlapcov, urobilo svoje. Opäť spoločný spev s naším malým zborom, spoločná modlitba (pochytali sme sa za ruky aj s domácimi, ktorí boli prekvapení, čo sa deje v ich malom kostolíku), ako aj záverečné vystúpenie chlapcov zo slovenského domu, ktorí roztlieskali celý kostol, vo mne zanechalo len tie najpríjemnejšie dojmy z tohto duchovného víkendu.
Som veľmi rád a šťastný, že som bol na tomto Rodičku spolu so svojou rodinou, lebo teraz môžeme o svojich pocitoch bilancovať aj doma. Delíme si tento DEZERT medzi sebou každý deň a ďakujeme Pánovi Bohu Nášmu, že nám to doprial. Vďaka Ti Bože za CENACOLO.
P.S:
Vďaka aj Vám bratia a sestry, že ste tam boli so mnou, a že ste ma počúvali, keď som Vám hovoril o sebe. Ďakujem Emil z Košíc