Rodičko Demänová
Milí priatelia,v piatok 19.júna sa začalo rodičovské stretnutie komunity Cenacolo v Demänovskej doline. Zúčastnila som sa ho po druhý krát. Tešila som sa na pokojnú prírodu, milých domácich, ale hlavne na duchovné zážitky a silu spoločenstva. A ešte niečo ma potešilo. Minulý rok som tu bola sama a tento rok s mojím manželom. Je to dar, keď spolu môžeme byť aj vo chvíľach, ktoré potešujú dušu, nielen pri práci a starostiach.
Stretnutie sa začalo o 18.hodine pochodovým ružencom. K záveru dňa patrí bilancia, ani my sme sa jej nevyhli. Ivan nám pri nej dáva často otázku: Čo nám dala komunita? Odpoveď na ňu je asi nevyčerpateľná. Ja za seba môžem povedať, že komunita ma posilňuje vo viere, dala mi nádej.
V sobotu niektorí z nás vyšli pozdraviť začiatok dňa s ružencom.
Nácvik piesní ku sv. omši s o. Irenejom, ktorý nasledoval doobeda, bol radostný, je príjemné dať sa viesť odborníkom a človekom s bohatstvom vedomostí a porozumenia. Dopoludnia predniesol o.Irenej ďalšiu katechezu zo ,,seriálu“ katachez teraz s názvom : Eucharistia. Prehľbil našu vieru v živého Ježiša Krista, ktorého prijímame v Eucharistii. Pred obedom bolo prvé vystúpenie našich slovenských .cenacolských rodičov Prekvapilo ma, koľkí z nás majú herecké nadanie.
Príhovory kňazov z komunity- dona Ivana a dona Andreu nám priblížili život v komunite a pocity závislých. Ich svedectvo som tak prežívala, že neviem konkrétne zopakovať ich myšlienky a teším sa už na DVD z tohto stretnutia. Tlmočenie komunitných chalanov-exovca P. Hanšuta a T. Mrvu, ako dávali do neho celú svoju dušu, bolo tiež zážitkom.
Sv. omša vo farskom kostole v Liptovskom Mikuláši, ktorú celebroval o. biskup Mons.František Rábek a za ňou cenacolská adorácia Najsv.Spasiteľovi vedená kňazmi z komunity boli najkrajším poďakovaním za končiaci deň. Ale to ešte nebolo všetko. Čakala nás aj kultúra, scénky: Ruky milosrdenstva v podaní chalanov z nášho domu a Masky- tanec chlapcov z Vrbovca. Dávali nám to najlepšie zo seba: veľa radosti, citu, umenia. Prajem im, nech sa im bohato vráti to, čo rozdávali.
Posledný deň nášho stretnutia začínal rannou nedeľnou sv. omšou v malom kostolíku v Bodiciach, celebroval ju opäť o. biskup ,mala som pocit, že nám každým rokom lepšie rozumie a prežíva hlbšie spoločenstvo s nami a my s ním.Po sv. omši sme sa zase dali do „kôpky“ a hovorili sme o tom, ako žijeme s komunitoua aké akcie sa pripravujú. Príhovory kňazov k nám rodičom sa nedajú zopakovať, treba tam byť.Som vďačná, že som tam mohla byť.
Mama Anka