Elena – Medžugorje september 2015

Elena – Medžugorje  september 2015

Návštevu Medžugorja s komunitou Cenacolo do ktorej patrím už 6 rokov som odkladala celé tieto roky . Až teraz   po viac ako 5 rokoch ako syn vystúpil s komunity  som pocítila  túžbu  navštíviť práve toto „mariánske pútnické miesto“. 
Odkladám všetky prekážky,  termíny, ktoré sa kryjú s návštevou Medžugorja   s túžbou naplniť svoje srdce pokojom , osvetliť  svoju minulosť, ktorá ešte pred 6 rokmi nebola spojená  s vierou, nájsť odpovede na otázky,  načerpať silu,   otvorená  nechať sa  obohatiť   ľuďmi,  ktorí tvoria naše spoločenstvo       a odhodlaním  toto všetko  „pretaviť“  do budúcnosti.
V autobuse počas cesty si  predstavujeme svoje „ pohnútky a očakávania“   tejto púte  a cestu nám obohacuje katechéza nášho kňaza.
1deň- po ubytovaní vyrážame ku kostolu, kde pod altánkami očakávame „predstavenie“ Medžugorja  a udalostí , ktoré od r. 1981 zmenili neznámu dedinku na celosvetovo známe mariánske pútnické  miesto,  slovenskou sprievodkyňou žijúcou priamo v tomto meste.
Profesionalita výkladu tejto ženy, v spojení s vierou, zrelosťou a životnou múdrosťou
necháva len a len na nás ako hlboko uveríme udalostiam tohto miesta.
Mám dojem, že ľudia všetkých kútov sveta  sú zúčastnení na večerných svätých  omšiach a tradičných medžugorských duchovných programoch. 
Často som zablúdila pohľadom na toto obrovské spoločenstvo ľudí, ktorých spája zrejme tá istá túžba: nájsť Boha, pokoj, pravdu, odpustenie  a Máriu, našu nebeskú matku. Pri účasti niekoľko tisíc ľudí, kedy pri adorácii či kľaňaní sv. krížu by bolo počuť padnúť  špendlík,  je čas na modlitbu,  prechádzať udalosťami svojho života, pýtať sa, prosiť.
Ďalší deň návšteva chlapčenského  Cenakolského domu  je predprípravou na návštevu miesta „Zjavenia“ na Podbrdo. To , že sme spoločenstvo, kde podobne ako medzi našimi deťmi v komunite je založené na priateľstve, si môžeme vyskúšať hneď za bránou cenakolského domu. Autobus, kde poniektorí  máme obuv , šaty pripravenú na „kamenistý“ terén na Podbrdo odišiel, a tak si pomáhame ako vieme. Požičiavame si tenisky, šatky, …. kto čo môže…. a má… Kráčame po špicatých kameňoch k miestu „Zjavenia“, terén je taký „zarúbaný“, že sa pýtam :“ prečo práve takáto kamenistá cesta vedie k tomuto miestu“????, „prečo práve tu“????….. pripomína mi to vlastnú cestu…. kým som stretla Máriu a začala sa modliť ruženec….  Neviem ako sa dá  vyjadriť slovami sila tohto miesta ….. viem povedať len jedno…..miesto kde mi nachvíľu zastal čas, kde v intímnej modlitbe  a hĺbke svojej duše cítim, že existuje láska, pokoj, …, miesto , kde som určite mala prísť…… aby som „niečo“ pochopila….
 Výstup na Križevac – rozjímanie vedené otcom Mirom pri zastaveniach krížovej cesty , ktoré sú na podobne ako Podbrde na kamenistom teréne boli zastaveniami, kedy je čas  nabrať silu na ďalší výstup, podobne ako v živote,  po krížoch, ktoré  život prináša…..avšak až na vrchu, pri svätom kríži, nastáva pre mňa najsilnejší moment celej púte: všetci obkolesíme kríž a držiac sa za ruky sa modlíme spoločne modlitbu Matky. Ticho šepkám slová ktoré spoločne čítame, nemám hlas, viem, že tu   teraz nechávam v rukách „Ježiša“  svojho syna, ktorý vystúpil pred pár mesiacmi z komunity, že je čas nechať ho žiť svoj život……Pod relikviou skutočného Ježíšovho kríža naozaj cítim jeho silu.
Príchod do Marušiči – Nádherné Chorvátske more, slnko, priateľské rozhovory, smiech, omše s „výhľadom na more“, to boli ďalšie nezabudnuteľné chvíle strávené   na tejto ceste. Svedectvo Diany majiteľky penziónu,  obrátenie celej jej rodiny, svedectvo jej syna a nevesty,  nájdenie skutočného „bohatstva vo viere“,   je pre mňa skutočne povzbudzujúcou bodkou za touto púťou. Viem, že cesta  do reality nebude ľahká, preto moje zážitky ukončím vybranými slovami Slavka Barbariča, ktorý pochopil zmysel medžugorských posolstiev a zasvätil život p. Márii:

Drahý pútnik, ktorý hľadáš Boha,
„Teraz zabudni na Medžugorje, a vráť sa domov, odnes si so sebou miesta a udalosti, ktoré si tu prežil. Viem: aj doma máš svoj Križevac, svoj kríž a svoje utrpenie. Nechal si ho doma. A on ťa doma čaká. Ale neboj sa! Ani Medžugorský Križevac nie je o nič ľahší ako ten tvoj doma. Avšak pre mnohých a sa stal pochopiteľnejší a prístupnejší, odkedy sa nižší vrch Podbrdo – vrch Zjavenia, z Božej vôle stal miestom intenzívnych stretnutí s Bohom prostredníctvom Panny Márie.
Postav si vrch Zjavenia v jednom kútiku svojho bytu alebo domu. Nech je v ňom malý kríž, sviečka, Písmo sväté, ruženec a kľačadlo. Tu pochopíš svoj Križevac , i svoj výstup i svoj zostup. Pri vrchu Zjavenia sa Križevac stane miestom vzkriesenia, pretože nijaký Križevac tu nie je na to, aby ťa zničil, ale aby ti pomohol dosiahnuť spásu!!!!

Prajem si nech Mária sprevádza moje, synove, Vaše  – naše kroky.

 Elena