1Jn 4, 19

My milujeme, pretože ON prvý miloval nás 1Jn 4,19

Naša sila, naša odvaha, naše všetko je Láska. Vo vnútri nás je tento prameň Lásky a práve teraz je tá správna chvíľa pre jej prežívanie.
V týchto dňoch, keď sa pripravujeme na Vianoce, Panna Mária nám určite ukazuje  nejaký tieň, nejaký strach, nejakú nenávisť, ktoré nosíme ešte vo vnútri. Urobme priestor vo svojom vnútri Láske, aby sme mohli experimentovať uzdravenie a slobodu od všetkého, čo nám ubližuje, čo nás ponižuje, čo nás utláča.
Ponorme sa v tomto milostivom čase do modlitby, ktorá je najsilnejším slovom. Ona nás priblíži ku prameňu života, pretože modlitba je zázrakom „slabosti“ Boha, ktorý sa dojíma, keď my sa modlíme. Počúva nás, pretože všetci sme jeho deťmi a jeho pohľad na nás bude stále ten, ako jedného Otca na svoje deti.
 Vianoce budú určite vtedy, ak sa naučíme žiť ako deti, ak už odteraz sa dáme do školy maličkých, aby sme sa vrátili byť znovu takými ako oni. Pamätajme si, že Ježiš nám povedal, že toto je podmienka pre vstup do nebeského kráľovstva. Nebo začína už tu, ale iba ak sa staneme deťmi, život sa stane skutočným to znamená: krásou, silou, objatím, úsmevom, odpustením, milosrdenstvom… všetkým tým, čím sme v hĺbke srdca vždy túžili byť.
Aké je to pekné vidieť manželky v požehnanom stave, ale dnes sa to stáva zriedkavejšie a detí viac nie je pre egoizmus nás dospelých. A teda sme to my, ktorí sa musíme vrátiť byť deťmi a takto na zemi bude znovu mnoho maličkých. Panna Mária sa bude usmievať a Ježiš povie: „Nechajte maličkých prísť ku mne“. To sú Vianoce: byť maličkými, aby sme mohli stretnúť jedného Boha, ktorý sa stal dieťatkom, byť s ním, pre znovunájdenie samých seba v Ňom.
Potrebujem byť s Ježišom. Je to On, ktorý pozná naše hĺbky, je to On ktorý vie, prečo robíme určité veci a pre koho ich robíme. Keď sme blízko Neho nestratíme sa v robení vecí pre našu slávu, pre náš úspech, pretože aj keď nerobíme všetko perfektne… je to tak isto dobré!
Prežívajme Vianoce pozerajúc na túto maličkú ženu, ktorú by všetci chceli stretnúť. Práve preto, že je maličká a slabá, má jedno veľké srdce ako ľudstvo samo. Modlíme sa k Panne Márii mysliac na jej srdce, ktoré bije pre celý svet.
Opakujme si slová svätej Alžbety, keď hovoríme: „Požehnaná si medzi ženami, a požehnaný je plod života tvojho Ježiš“. My vidíme Pannu Máriu v požehnanom stave, my stretneme tento požehnaný Plod, ktorý príde, ktorý sa nechá uložiť do jasličiek, ktorý nás napĺňa, oslobodí od všetkých našich strachov a od všetkého toho, čo sa nám na nás nepáči.
Obetujme Panne Márii, našej Matke v tomto jednoduchom ale hlbokom očakávaní, v dispozícii maličkých, aby sme aj my v tejto noci Svetla znovu objali náš život a prijali ho ako „požehnaný plod“ jedného nepoškvrneného lona, toho milosrdnej lásky Boha pre nás.