Svedectvo Praha február 2023 – „Žite ako deti svetla.“

Svedectvo Praha február 2023 – „Žite ako deti svetla.“

Tohtoročné Cenacolské stretnutie v Prahe spojené s tradičným rodičovským plesom sa nieslo v téme: „I vy ste kedysi boli tmou, ale teraz vás Pán urobil svetlom.“ „Žite ako deti svetla,“ovocím svetla je vždy dobrota, spravodlivosť a pravda.(Ef. 5,8-9)

Keď sa na cenakolskej stránke objavil oznam, že sa bude konať dlho očakávané stretnutie cenakolcov v Prahe,manžel Juraj bol ten prvý kto sa ma spýtal „tak pôjdeme“? zaradovala som sa i zadivila, pretože tanec nie je jeho oblúbená činnosť, no pravda je ,že tieto stretnutia nie sú o tanci ako takom, tieto stretnutia sú o tanci srdca z novu vzkriesených životov, o radosti a priateľstvách. Po minulých plesoch, ktoré sa konali v Ostrihome, v Želive, v Trenčíne na Skalke, v Hronskom Beňadiku na týchto vzácnych historických miestach s duchovnou atmosférou, no proste ako sa hovorí, nemôžeš odmietnuť takéto pozvanie k prestretému stolu… Nakoľko mám rada históriu a spoznávanie historických miest, tak ako v nich kráčala minulosť,veď sa učíme celý život.

A tak sme vycestovali. Spoločná cesta vlakom z Trnavy v jednom vagóne, zvítania sa rozhovory. Naša Evka nám už vo vlaku rozdala vytlačené prospekty o histórii Pražského Jezuliatka- takže cestou sme sa mohli oboznamovať s miestom ktoré navštívime a jeho hostóriou. Po príchode do Prahy sme sa presunuli metrom a električkou za pomoci českých cenakolských bratov Tomáša a Zdenka na Loretánske námestie do kláštora kapucínov, kde nás už čakali český rodičia a usmernili nás k ubytovaniu. Polovička nás putujúcich bola ubytovaná na Hradčanskom námestí vo Fortne u Bosích Karmelitánov, je to Karmel sv. Jozefa s kostolom sv Benedikta, ktorí založila reholná sestra Matka Mária Elektra od Ježiša v roku 1656 jej relikvie (telo) sú uložené v tomto kláštore. Z izby kde sme boli ubytovaný sme mali výhľad rovno na Hradčanske námestie s Arcibiskupským palácom, Katedrálou sv. Víta a Pražským hradom, pri ubytovaní sme dostali i klúč od kostola sv. Benedikta, ktorý sa nachádzal v objekte, tak sme mali prístup k Pánu Ježišovi i v nočných hodinách na poklonu pred Sviatosťou Oltárnou. Taká som bola naplnená radosťou už pri príchode s tohto miesta a čo nás ešte čaká…

Po obede sme sa všetci spolu pešo vybrali Prahou do kostola Panny Márie Víťaznej v tomto kostole sa nachádza soška Pražského Jezuliatka, chodia sa sem modliť pútnici z celého sveta a prosia pri dieťati Ježiš za svoje deti. „Čím viac ma uctíš, tým viac ťa požehnám.“ Tu sme sa i my cenakolský rodičia modlili k Jezuliatku pobožnosť a litánie, uctili sme si toto miesto a dar ktorý sme dostali sv. omšou slúženou v angličtine. Po sv. omši nás pozvali do sakristie, kde nás karmelitánsky misionár z Indie požehnal.

V piatok sme absolvovali so sprievodkyňou Andrejkou prehliadku pamätihodností Prahy s odborným obšírnym historickým výkladom, hltala som každé slovo a zapisovala do pamäte. Ďakujeme…Boli sme asi jej najväčšia skupina ,ktorú sprevádzala Prahou, tak sa vyjadrila a obdivovala ,že ako sme sa dali dokopy, že sme všetky vekové kategórie, najmladší skoro dvojročný Jurko a najstarší sedemdesiatnici…tak sme sa aj zasmiali – to sú Cenakolci. Deň sme ukončili spoločnou sv. omšou v kostole sv. Benedikta s otcom biskupom Antonínom Baslerom plus večerné spoločné svedectvá- zdielania.

A už tu bola sobota. Pred siedmou hodinou ráno sme rodičia už nedočkavo stáli pred bránou katedrály sv. Víta a čakali kedy nám otvoria na slávenie sv. omše. Svätá omša bola slávená vo Svätováclavskej kaplnke otcom biskupom Antonínom. Pane Ježišu čo všetko si pre nás pripravil a pre našu spásu cez našich českých bratov. Ďakujeme Ti! Kaplnka s pozostatkami sv. Václava vykladaná farebnými drahokamami. Ďalší splnený sen, som tu. Sv. Václav je môj patrón. Ďakujem. V kaplnke nás kňaz upozornil „tých dverí v rohu sa nedotýkajte, je na nich sedem zámkov a za nimi korunovačné klenoty“- no neraduj sa ako malé dieťa…Cez deň sme sa duchovne obohacovali cez katechézu otca biskupa Antonína v kláštore kapucínov, trošku z nej: počúvali sme o milosti sviatostného krstu,  to čo Panna Mária obdržala vo chvíli počatia, že Boh bol prítomný v ich srdciach od počiatku, že pri krste Ježiš začal bývať v našom srdci, že sme spojený s Ježišom…a veľa veľa Božieho slova. V ten deň zazneli hlboké otvorené svedectvá chlapcov z komunitného domu z Královej, dojímavé srdca sa dotýkajúce svedectvo Maroša jeho manželky Majky i exovca Zvonimíra. Pozerali sme  film s mamou Elvírou, mohla by som ho pozerať znova a znova, jej život jej slová je v nich obsiahnutá cesta s Bohom- „Chuť obety je láska.“ „Láska je vyžadujúca, chce svojho priateľa slobodného.“

Toto popoludnie sme odovzdali v spoločnej adorácii pred sviatostným Ježišom – Zvelebovanie, ďakovanie, prosby, odovzdanie sa do Božích rúk.

Nasleduje príprava na ples, stretávame sa v kostole sv. Benedikta pri slávení sv. omše večer o osemnástej hodine s vdakou a odovzdaním v kalichu lásky. Presúvame sa cez Hradčianske námestie do Arcibiskupského paláca na spoločnú večeru a tanečný ples do sály kardinála Berana. Úvodný príhovor Tomáša a jeho manželky Karly a už znejú prvé tóny hudby- kapela mladých z kresťanského spoločenstva z Horných Počerníc hrala už na počúvanie vábivé české piesne. Radosť na parkete, dokonca i manžel Juraj sa dal zlákať atmosférou radosti a tancoval, odhodil ostych a bolo. Samá radosť- len radosť a „len moja láska ti stačí“ hovorí Ježiš. Čo viac nám treba…Svojou návštevou na plese nás poctil a následne požehnal arcibiskup Ján Graubner. Prešiel sa pomedzi nás po parkete a pristavil sa pri najmenšom tanečníkovi  Jurkovi, Katke a Matejovi opýtal sa ako sa volajú a požehnal ich.

V nedeľné doobedie sme boli pozvaný na sv. omšu do katedrály sv. Víta. Sadli sme s Jurajom do lavice v katedrále, vtom prišla cenakolská mama Otka s manželom Ivanom a hovorí „poďte vpredu je voľné miesto v prvej lavici, poďte si tam sadnúť“ ďakujem, že nás oslovila, sedeli sme rovno pred oltárom. Svätú omšu slávil kardinál Dominik Duka s biskupmi – predsedami biskupskej konferencie Európy. Cítila som sa taká malá. Ďakujem Ti Ježišu, Ty si nás pozval k svojmu stolu a my sme  Ti povedali svoje Áno. Chvála Ti Pane.

V poobedných hodinách sme sa v objatiach s poďakovaním rozlúčili s cenakolskými českými rodičmi, poklonili sa v kostole Panny Márie Anjelskej a zaželali si šťastnú cestu.Na stanicu nás bezpečne odprevadil Tomáš a Zdenek a už sme sedeli vo vlaku a v myšlienkach príjemne unavený si premietali všetko to krásne čo sme zažili. Ďakujeme našim českým bratom-ďakujeme bolo to nádherné stretnutie. Ďakujeme všetkým, ktorých Pán požehnal touto službou-za ich trpezlivosť.

Bola a je to cesta Božia aby sme sa aj my stali deťmi svetla. „Žite ako deti svetla.“

Jolka a Juraj