Svedectvo z misionárskeho života – mama Vlasta

    Drahí čenakolskí  rodičia, priatelia, dobrodinci…

Po poslednom mojom svedectve by sa mohlo zdať, že som zakotvila v misijnom dome Mogi – Brazílii.

    Ale nie je tomu tak. Zotrvala som na tomto mieste 7 dní, ktoré boli ďalším  veľkým zážitkom. Preto sa opäť túžim s Vami o týchto dňoch podeliť.

    Misionársky dom v Mogi sa nachádza na rozsiahlom pozemku s jazerom v prekrásnej brazílskej prírode.  Zeleň, kvety, spev vtákov ( jeden z nich nás portugalsky vítal svojím spevom – vitajte ).

    S otvoreným srdcom som toto všetko vnímala a prežívala. Po ubytovaní sme boli pozvané na prehliadku celého misijného pozemku.

    S otvorenými ústami som vnímala každú časť tohto Bohom požehnaného miesta. Skutočne sa potvrdilo, že tam kde sa žije spiritualita mamy Elvíry je Božie kráľovstvo.

   Veľmi intenzívne sa tu žije prítomnosť Pána.

    V sobotu začala oslava 25. výročia otvorenia tohto domu. Don Eugenio svojimi slovami privítal všetkých prítomných hostí, ktorí prichádzali z Talianska, Argentíny, Paraguaja, Peru a mnohých  ďalších štátov.

    Oslava  začala sv. ružencom a sv. omšou.

     Kázeň dona Eugenia bola pre mňa veľmi silná, hlboko sa dotýkala môjho srdca. Bola som oslovená slovami: ,,Kto nie je zamilovaný do komunity a vstúpil do nej nemôže sa priblížiť Bohu a zažívať Ho v konkrétnosti svojho života.“

  Ďalej pokračoval ako Boh konal a robil zázraky pred otvorením tohto domu, ale aj po jeho otvorení.

  Ľudsky je neuveriteľné, že naozaj Bohu nie je nič nemožné ak máme vieru ako  nám ju  prezentovala naša drahá mama Elvíra.

   Vďaka tejto jej viere sa dejú zázraky na celom svete v komunitných domoch. Oni sú svedkami Jeho živej  prítomnosti. A ja som šťastná, že môžem byť účastná tohto života.

    Byť v tomto misijnom dome bolo o to silnejšie, že som zažívala neskutočným duchovným spôsobom prítomnosť nášho Petra Viteka. Boli momenty  keď som veľmi intenzívne cítila jeho prítomnosť. Nie len vo veciach, ktoré vytvoril, ale jeho duch bol veľmi živý v ovzduší života tohto domu. Opustil ho fyzicky, ale spirituálne zostal v ňom. Bola som vďačná a hrdá na to, že na našom malom Slovensku žijú veľkí ľudia. Na ktorých nemožno nikdy zabudnúť, pretože zanechali seba samých v srdciach tých pre ktorých vykonal (i) na oko malé, ale v skutočnosti nezabudnuteľné stále živo prítomné momenty a chvíle.

  Po týchto silne prežitých dňoch v misijnom dome Mogi sme pokračovali do cieľa misijnej cesty – misijného domu Villa El Salvator – Peru.

  To  zas nabudúce o živote misionárskeho života.

                                                                                                  mama vlasta