Samuel – Medjugorie mladých 2019

Samuel – Medjugorie mladých 2019

  Ahojte ľudia, som muž, mám 70,3 kíl, výšku 169 centimetrov a volám sa Samuel . Som chalan, ktorý žije v Košiciach a myslel som si, že môj život je v pohode a dokonca, že mám všetko čo potrebujem. Mám 4 súrodencov 2 rodičov (ocka a mamku). Keď Vám teraz prezradím, že nie všetko v mojom živote bolo v poriadku možno budete prekvapení. Rodičia sa nás snažili vychovávať k viere resp. ich snaha nemala účinok a skôr nás to farizejstvo na, ktoré sa hrali v kostole odrádzalo. Starší brat bol vždy pragmatický a vedie svoj život podľa svojho zváženia čo často odnáša jeho častú nespokojnosť so samým sebou, veci rieši po svojom a jednoducho si žije život ako považuje sa vhodné bez nejakého bližšieho vzťahu s Bohom. Sestra, ktorá je taktiež staršia sa snaží nájsť niečo hlbšie v živote, často sa správa náladovo, prežíva všetko viac ako je možno potrebné, avšak má snahu si vážiť aspoň tú vieru čo má a občas sa objaví aj kostole. Ešte Vám predstavím môjho mladšieho brata. Ten mal v mojom živote veľké miesto, pretože to bol človek, ku ktorému som prišiel, keď som mal problém, bolo mi smutno, s ktorým som zdieľal svoje pocity, tajomstvá a ako jeden z mála mal pre mňa čas a pochopenie. Mal však aj najväčší problém, čo sa týka, nazvem to únikom, ktorý nikto z nás štyroch nezvládal. Martin je pre mňa nielen bratom, ale aj priateľom, podporou, povzbudivým človekom a hlavne osobou, ktorá napriek tomu aká bola občas nešťastná, si našla v živote miesto aj pre mňa a ja pre neho. No a nakoniec ja. Som typ človeka, ktorý myslí často na svoje úspechy, má ciele, za ktorými ide a ženú ho napred. Mojím cieľom v živote bolo nazbierať čo najviac úspechov, získať si rešpekt ľudí a ďalej na sebe makať a posúvať sa vpred. Nedostával som v živote dostatok lásky, ani som ju nepotreboval, nahradil som ju skrátka snahou byť čo najúspešnejší. V škole som bol uznavaný za svoje úspechy v športe na celoslovenskej úrovni, vo vedomostnej úrovni všetkých okolitých školách a aj na krajských kolách týchto súťaží. Na strednej škole som začal robiť projekty pre školu, ktoré mali obrovský vplyv pre ňu. Bol som prezident študentskej firmy, založil som si aj vlastnú a hnal som sa ďalej a ďalej. Poviem Vám pravdu, chodil som do kostola, modlil som sa takmer každý večer, rozprával som sa s Bohom, no nebol som nikdy úprimne šťastný. Hľadal som šťastie na veľa miestach, len nie tam kde som mal. Nebol som šťastný, moje modlitby boli prázdne, no robil som to tak, lebo som si myslel, že je to tak správne, nie kvôli sebe a svojmu reálnemu presvedčeniu o šťastí. Rodičov, som nikdy nemusel, pretože sa o nás zaujímali len sporadicky nerátam len reči čo sú aj pravda (máš strechu nad hlavou, čo jesť, čo piť, kde spať) nemal som to najdôležitejšie čo som od nich potreboval ich čas a lásku.
Prečo to píšem?
    Napriek tomu, že môj život vyzeral skvele, taký nebol. Nemal som správne hodnoty. Úspech, ceny, peniaze a všetko, čo som mal, mi nikdy nehradili miesto, ktoré je vyhradené od narodenia Bohu a láske. Najviac z rodiny som bol zameraný na seba a na svoje potreby, úspechy a náhrady toho, čo mi reálne chýbalo.  
    Potom, čo sme chodili do komunity Cenacolo sa po dvoch stretnutiach niečo vo mne zmenilo, uvedomil som si, že všetci, čo sme tam, sa máme zmeniť, nemáme meniť závislých, ale seba. Zmena je nevyhnutná. Začalo mi to meniť pohľad na vieru, život, lásku a porozumenie druhým. Našli sme miesto, kde máme možnosť sa zmeniť k lepšiemu, nie úspechmi, ale vo vnútri. Meniť miesto, na ktoré veľa ľudí nemyslí ani sa nestará (vrátane mňa). Tam, kde je všetko príčinou väčšiny našich problémov. Mať otvorené srdce je teraz pre mňa viac ako všetky viditeľné úspechy, vďaka ktorým som bol najlepší človek na svete v očiach ľudí.
    Dostal som možnosť ísť do Međugoria. Neváhal som veľmi dlho ako je u mňa zvykom, presvedčil som priateľku a išli sme. Prišli sme v daný deň na určené miesto čakám a vidím samé mladé deti. Hovorím si v duchu: „Samé malé deti čo budú revať, kričať, a nebudem mať pokoj v modlitbe a ani v ničom“. Ale aj tak som sa tešil. Cesta bola únavná, spoznávali sme sa a časom sa uvoľnila atmosféra. Po príchode sme išli na vrch Podbrdo. Modlil som sa, hoci ma modlitba nikdy nejakým spôsobom nebavila a nevidel som v nej hlbší zmysel. Modlili sme sa v Međugorií a nemal som s tým žiaden problém. Nenásilné pozvania na modlitbu, na ktorú som vždy prišiel, mi priniesli veľa. Modlitba je v mojom živote neodmysliteľnou súčasťou. Každý večer po modlitbe sme mali bilancie. Je to nádherná chvíľa, kedy poviete ostatným, ako ste prežívali dnešný deň, čo vás potešilo, prekvapilo, urobilo šťastným, poďakovali ste iným a mali ste možnosť nahliadnúť do toho dňa skrz očí iných. Nádherné chvíle bližšieho spoznávania iných, ale najmä samého seba. Deti, ktoré mi zo začiatku vadili a občas mi nedali pokoj, ma najviac tešili. Začal som prežívať radosť ako oni, taktiež lásku a pokoru. Bol s nami aj mladší chlapec menom Andrej, ktorý mi veľmi pripomínal mladšieho brata a občas sme sa šalili a bavili sa rôznymi činnosťami. Pripomeniem jednu vec, a to, že v prvý deň na Podbrdo išiel jeden z nás na Podbrdo naboso, bol jeden z vedúcich a volá sa Braňo. Jeden z ďalších dní sme išli na vrch Križevac. Pozeral som, že niektorí mladší sa na začiatku rozhodli ísť naboso tiež. Pri druhom zastavení, keď som videl, že to dokážu aj výrazne mladší, a že už to nie sú len osoby, ktoré sa o tom rozprávali na začiatku, vyzul som sa tiež. Ako bosý som prežíval všetko viac, uvedomil som si aj, ako sa zlé veci dokážu šíriť, tak sa dokážu šíriť aj tie dobré. Tie dobré sa šíria pomalšie a ťažšie a keď sa ku mne dostali tie dobré veci skrz deti veľmi ma to zasiahlo. Modlenie sa pred sochou Panny Márie mi dodávalo odvahu ísť viac za vierou a deti mi dávali radosť kráčať spolu s nimi. Prežívanie mojej viery nabralo iné obrátky. Modlitby, radosť, srandy, omše, zdieľanie sa s inými a pochopenie mi pomaličky otvorili srdce k ľudom, ku ktorým som sa často správal odmerane ako ku biznis partnerom a občas nedôverčivo. 
    ®ivotný príbeh jedného z chlapcov komunity Cenacolo, ktorý mal deti a ženu, fetoval a pokúsil sa spáchať dvakrát samovraždu ma tiež donútil sa nad viacerými vecami zamyslieť. Najmä keď som počul, že jeho žena si našla iného a on povedal, že je rád že je šťastná. Silný príbeh, z ktorého ma zamrazilo.
V ženskom dome nám rozprávalo dievča, ktoré nebolo závislé, kamarátka jej rozprávala o komunite. Skúsila komunitu a ostala tam 4 roky. Najviac som prežíval najmä to, ako hovorila, že hľadala niečo v jej živote, chýbalo jej to, ale nevedela čo.  Mala všetko čo potrebovala: oboch rodičov, peniaze, školu, prácu a stále jej niečo chýbalo. Po strávenom čase v komunite išla k rodine, kde mali zdravotne postihnuté deti a v ten moment to prišlo. Našla svoj zmysel v službe pre druhých. Vtedy som si uvedomil, že môj život nežijem iba sám pre seba, ale mal by som niečo vo svojom živote obetovať aj pred druhých. Ešte stále sa správam sebecky, ale vďaka množstve príkladov sa snažím žiť svoj život inak.
    Pre mňa bol tento čas strávený s mladými na tak zaujímavých miestach veľkým prínosom v mojom živote. Ovplyvnilo to môj pohľad na mojich blízkych, na vzťah s nimi, na život, rodinu, modlitbu a celkový životný štýl, ktorý som zanedbával. Snažím sa viac modliť a hľadať pomoc v rodine, hovoriť im svoje problémy hoci ich nevedia vždy pochopiť, tešiť ich a viacej im pomáhať. Pokúšam sa krásne veci, ktoré som sa naučil v komunite a v Međugorií, aplikovať doma. Modlíme sa častejšie ruženec, praktizujeme bilancie a pokúšame sa všetci spoločne napraviť všetky svoje chyby doteraz. Mal som obrovský problém, nie s odpúšťaním, ale s prijatím svojich blízkych, a v tom je rozdiel značne veľký. Často sa vyhováram a sťažujem na iných a robím to často. Preto som zvýraznil túto vlastnosť na začiatku o svojej rodine. Mal som obrovský problém vidieť chyby svojich rodičov vo výchove, hľadal som chyby na všetkých ľudí okolo a chcel som byť lepší ako sú oni a to je moja najväčšia chyba.
    Ak by som mal povedať komu ďakujem za tento pohľad a čím to bolo tak to je určite komunitou, bližšou prítomnosťou k Bohu, mladými ľuďmi a príbehmi, ktoré som počul. Bol to nádherný čas, so super ľuďmi. Zažil som nádherný čas strávený v Božej prítomnosti, ktorý ma napĺňal po stránkach, ktoré som zanedbával. Určite pôjdem aj budúci rok.
Samuel