Aktuálne
###################################
!!! Zmeny termínov adorácií od júla 2017 !!!
###################################
Kolokvie dievčenské i chlapčenské sa budú konať počínajúc dňom 02.09.2017 ako pôvodne podľa rozpisu
###################################
Medjugorie mladých 2017 .............. >viac
Medjugorie rodičia 2017 ............... >viac
Pomoc Peru ............................. >viac
Rodičovský klub v Košiciach ........... > viac
Putovanie do Izraela - 11/2017
Konanie Rodičovských klubov ......... >viac
Ponuka pomoci rodičom ................ >viac
Vysielanie z Medjugoria po slovensky. >viac
Zámer putovaní slov. Cenacola ....... > viac
Regionálne stretnutia ................. >viac
Adorácie ................................ >viac
MODLITBOVÝ ÚMYSEL ....................>viac
Úvod
 
Akcie
 
Sestra Elvíra
 
Myšlienky na týždeň
Svedectvá
Ruženec za závislých
Pamätník skúseností
 
Referencie
Foto galéria
Odkazy
Partneri
 
 
 
Sestra Elvíra - príhovory a katechézy

 

Image 

 Uverejňované katechézy sestry Elvíry sú z komunitného časopisu Vzkriesenie. Do slovenčiny ich pre nás prekladali Slováci a Sloovenky v komunite i exovci. Od tohtoročnej májovej katechézy ich môžete čítať po slovensky priamo na  talianskej stránke, keď kliknete  TU

 

 Image

 

 

 október 2009

 

     Stojím v údive čím ďalej, tým viac, pred  našou cirkvou, našou matkou, ktorá nás upevňuje vo viere a v nádeji, spájajúc nás  s „eucharistickým znovuzrodením“, ktoré odporúčame našim zúfalým mladým, čo už pár rokov klopú na dvere našej komunity.                    Cítim sa byť ešte viac zamilovaná do našej cirkvi, pretože je ideálnou odvahou, svetlom, ktoré osvecuje našu cestu, naše každodenné rozhodnutia pomôcť tým najchudobnejším nájsť bezpečnosť pre všetkých. Cirkev je v každom mladom človeku, ktorý daruje svoj život iným, ktorý daruje krv pre druhých, deň  po dni bez strachu, hľadajúc odvahu a dôveru vo svätom prijímaní. V jednej chvíli zistíme, že to premení  aj náš život. V Eucharistii sa staneme  čistejší, obetavejší, podobní Ježišovi. Čerpáme z neho energiu, žijeme z neho, a pomaly, krok po kroku, sme obnovení v ňom. Nežijeme viac my, ale Pán v nás. Toto je ponuka pre tvoj život, tá drží božie ľudstvo na žive. Všetko dobro  čo robíš je: rozsievať úsmevy, dobrotu, pozitívne slová, podporu, silu, ktorou dokážeš nosiť svoj, ale aj druhých kríž na svojom chrbte.
Takto prežili apoštoli. Nasledovali Ježiša až po „vystúpenie do neba“ a od  Cenacola  ho začali  ohlasovať všetkým. Takto sa zrodila cirkev. Peter  zostal na zemi v osobe pápeža. Kto sa mu ešte nepriblížil ani raz, nemôže pochopiť tajomstvo živej prítomnosti, ktorá žije v jeho vnútri. Takže  choď tam, pozri sa mu do očí, a uvidíš, že Peter je živý, pretože ak sa priblížiš, tak cítiš, že existuje božia jemnosť, krása v jednej osobe, ktorá ostáva a daruje ti bezpečie. Tam cítiš, že neexistuje len zem a slnko, že to nie je len historický moment, ale je to niečo, čo vidíš a cítiš. To je Peter, ktorý pokračuje v nasledovaní nášho učiteľa -  Krista.
Na tejto  historickej, dvetisícročnej ceste, muži a ženy rôzneho jazyka, rasy a kultúry, sú očarení zo živého stretnutia sa  s dieťaťom, v podobe Ježiša. Zasiali Jeho svetlo po celej Zemi bez hraníc. Boli to oni  - cirkev, ktorá prináša chlieb života a každým z nich sme aj my -  ja, ty , my všetci.
 
 

 

august 2009

 

    Vy už viete kto sme: sme spoločenstvo “Verejných hriešnikov”, spoločenstvo osôb, ktoré v minulosti konali zlé skutky žijúc verejne v zle, ale sme aj spoločenstvo, ktoré dokazuje silu božieho milosrdenstva. Vieme, že božia láska a milosrdenstvo sa nás dotýkajú deň po dni, tvoriac z nás nového človeka. Chcela by som vás objať jedného po druhom, chcela by som , aby ste všetci žili v radosti, v pokoji, ktoré sa rodia po stretnutí sa s Bohom.
    Hovorím často našim mladým nech sa učia smiať sa, podarovať niekomu jeden pekný  úsmev aj keď vonku prší. Úsmev pomáha dostať srdce do hlavy: vloží do únavy v hlave radosť zo srdca. My máme jedno pravidlo: hneď po otvorení očí musíme urobiť jeden veľký úsmev. Mladí sa ma často pýtajú: “kvôli komu sa máme usmiať?” A ja im odpovedám: “sebe sa musíš smiať a svojmu životu!” Dobré ráno Duchu svätý, dobré ráno život môj! A tak môžeš vstať z postele a začať spievať.
    Aj keď máme zranené srdce, musíme mať odvahu, aby sme sa mohli prekonať a usmievať sa. Počas mojich stretnutí si stále všímam deti v kočíkoch. Pozerám im do očí a často sú smutné. Matka a otec tlačia kočík, v ktorom je ich dieťa a  ignorujú  sa “ako v truhle”, alebo sa hádajú pred ním. Nesmejú sa na seba a nesmejú sa ani  naň a dieťa, aj keď je malé , už dýcha ten “nakazený” vzduch, vytvorený smútkom rodičov. Toto je veľká nespravodlivosť!!! Tieto deti, ktoré sa od malička nesmejú, ktoré už od malička nevidia smejúce sa tváre okolo seba, zajtra môžu byť narkomanmi. Takže sa priblížim k rodičom a rozprávam s nimi o tomto všetkom a ukazujem im , že deti majú  jednoduchú komunikáciu. Priblížim sa ku kočíku, čupnem si na ich výšku a začnem bľabotať: …la..la..la…a dieťa po určitom čase, keď zvedavo pozerá na mňa, začne sa smiať. Najkrajšou radosťou na celom svete je, naučiť dieťa smiať sa a keď sa dieťa naučí zasmiať sa, zobrať život a prekážky, ktoré mu pripadajú s pokojom, potom nepôjde hľadať upokojenie v droge.
Chcela by som povedať a kričať všetkým: božia láska v nás, to čo urobil Pán pre nás, je obrovské a pokračuje! Videli sme Pána! My v komunite to môžeme povedať všetkým. Videli sme Pána! Dnes sa cítime uzdravení tým Pánom, ktorý dal za nás všetko a dal aj svoj život pre nás. Šťastie existuje, láska existuje! Chlapci, dievčatá, rodičia, dôchodcovia : láska existuje! Láska existuje a žije v nás. Láska, ktorú prinášame druhým je pravdivý úsmev života.

 

 

 Júl 2009 – Odkaz sr. Elvíry

    Pripravujeme sa na oslavu narodenín Komunity, ktoré sme pred rokmi „pokrstili“ ako Sviatok života“. Sú to štyri dni naplnené radosťou v Pánovi, kedy oslavujeme život, avšak nie vo všeobecnosti. Oslavujeme tvoj život, život nespočetných mladých ľudí a rodín, ktoré majú meno, tvár, a ktoré tu opäť našli pravý zmysel svojho života! Chcela by som mať možnosť povedať každému jednému z vás: „Vezmi do rúk svoj život a uvedom si, aký vzácny, dôležitý, jedinečný dar si v ňom dostal. Znovu objav radosť žiť a aké nádherné je darovať život!“
   Tu na kopci v Saluzzo, kde Boh chcel aby sa zrodila Komunita, je dvadsaťšesť rokov krížov, bolesti, krvi, blúdenia, úsilia, každodenných bojov za život, znovu nájdenej radosti, živej nádeje, vzkriesenia.
   Kto prichádza k bránam Komunity, nenachádza nejaký liek alebo liečebnú terapiu, ale stretáva Milosrdenstvo, objavuje Božie objatie vďaka láske bratov. Nijaký liek sám o sebe nemôže dať radosť zo života. Nijaký iba ľudský liečebný postup nemôže dať nádej nového života, alebo urobiť človeka schopným opäť objať svoj život a vnímať ho ako nanovo ako Boží dar.
   Komunita Cenacolo je sviatok života, ktorý sa znovu zrodí. Sviatok stvorenia, ktoré je dobré, ale ktoré upadlo do hriechu a stalo sa poblúdením, hnevom, slzami, pomstou, temnotou... a ktoré sa vďaka Božiemu milosrdenstvu opäť stáva úsmevom, radosťou, svetlom. Tým svetlom, ktoré máme dnes v očiach, ktoré sa rodí zo stretnutia s pravdou, ktorá nás vnútorne oslobodzuje, tým svetlom, ktoré stretávajú aj mnohé naše rodiny na ceste viery.
Skutočne „Bohu nič nie je nemožné“: aj z lona našich rodín, ktoré boli už „zostarnuté“ pre smútok, pre hriech, rozdelenie, pre hádky, pre drogovú závislosť dieťaťa... aj z nich sa môže znovu zrodiť život.
   Už dvadsaťšesť rokov my, Komunita Cenacolo, oslavujeme Boha, ktorý je „milovníkom života“, ktorý vykonal a neustále koná tento zázrak. „Bohu nič nie je nemožné!“

 

   Príhovor  sr. Elvíry na jún 2009

    Občas stretám niekoho z mladých, ktorý mi povie: „Veď  ja Ho nevidím a ani  necítim, toho Boha živého, vzkrieseného, o ktorom ty hovoríš“. Hovoria mi to ako provokáciu, najmä ako smútok a s túžbou na tvári, že majú potrebu žiť a cítiť toho živého Boha, aby sa mohli vrátiť k svojim životom. Ja im odpovedám: „No a ty si mu otvoril dvere? Vyskúšal si povedať: Pane, potrebujem Ťa!“?
    Dvere do srdca majú iba jednu kľučku, tú zvnútra, a iba my mu môžeme slobodne otvoriť  dvere, na ktoré nám klope, aby mohol vstúpiť a urobiť nás šťastnými, aby naša radosť bola plná. A keď vstúpi, po dlhom zimnom čase opäť začne jar. Srdce sa uvoľní čistým úsmevom. Stále hovorím mladým, že prvá vec, ktorú musíme každé ráno urobiť je jeden krásny úsmev nášmu životu a tomu daru, ktorý nám bol darovaný – každodennému  životu. Tak slnko vstúpi do tvojho srdca cez stenu a  rozsvieti ti všetko čo máš vo vnútri. Tak prečo plakať? Skončil čas tmy, smútku, beznádeje, strachu. Ježiš  vstal z mŕtvych a nenechá nás samých, dáva nám jeho svätého Ducha, lásku, ktorou nás miluje. Veľa krát sa pýtame samých seba: Kde je ta láska? Čo je to? Láska je cesta plná krokov, ktoré vyplývajú z našej cesty  životom; musíme vstúpiť na túto cestu a  kráčať v odpustení, v dobrote, v milosrdenstve...Láska musí začínať v hlave, od čistej, čerstvej myšlienky, potom sú oči, ktoré musia hovoriť o nádeji, radosti, o pozitivite, potom sú uši, ktoré musia počúvať nový svet, potom ústa, aby sa smiali a dávali odvahu do nášho života, aby sme mohli žiť v tichosti, v pokoji, ktorý lieči naše rany a ktorý hovorí viac ako slová... a potom život sa učí nový jazyk v živote, riadený plnohodnotnými  a pravdivými gestami.
Koľko svätých malo odvahu zmeniť svoj život. Ľudia s násilím vo vnútri sa v jednom momente stali osobami čistými, tichými, pokojnými, pretože začali spolupracovať so  svätým Duchom. Pozerajúc sa na nich, môžeme povedať, že láska existuje, že svätý Duch nie je fantázia, ale živá prítomnosť, ktorá nás reálne premení. Tak kvôli tomu sa nechajme ovplyvniť od tohto svetla, od tohto ohňa, od tejto lásky, od Jeho prítomnosti. Toto všetko, čo my potrebujeme, je ... svätý Duch. Modlime sa v tomto období s vytrvalosťou. On, ktorý spolu s Máriou a s apoštolmi zostúpi na nás a pretvorí nás na  nových mužov a ženy, vzkriesených v Kristovi.
 

 

 MÁJ 2009

    Mesiac máj je práve v rozmachu jari. Sme ponorení v radostnom prebúdzaní sa prírody, vo vytvorenej kráse, ktorá opäť objíma ľudstvo kvetmi,  farbami, so zeleňou,  slnkom...Mesiac máj je mesiacom Márie, ktorá bola jarou pre Boha, bola novinkou ľudstva, znovu vytvorená z Lásky božej. Jej „Tu som“, jej sladkosť k Duchu Svätému prinieslo medzi nás živú nádej, pravdivú radosť. I my musíme nechať miesto pre Ducha Svätého: otvoríme mu dvere!  Cítime potrebu lásky a hľadáme ju, ale Láska je v nás, pretože sme boli stvorení na Boží obraz: my sme láska, sme ponorení do Ducha Svätého. V toto všetko veríme s Máriou, ako Mária, za Máriu, ktorá bola sladkou slúžkou Ducha Svätého. S ňou hovoríme Bohu: Vytvor zo mňa to, čo tvoje slovo káže. Božia matka nás učí, že všetko je možné pre toho kto verí a Bohu nieje nič nemožné. Po veľa rokoch prežitých s mladými a s chudobnými sme pochopili, že žiť pre zdravie, pre radosť, v priateľstve, je len jedna vec , ktorú môžeme spraviť : potrebujeme žiť lásku, povedať a spievať ju. Neexistuje správanie dôležitejšie a silnejšie  ako láska, tá láska, ktorá sa rodí v pravde: preto aj našim mladým odporúčame  zohnuté „kolená“´ v modlitbe, aby mohli stretnúť pravdu v Láske, ktorou je Ježiš. Bez tohto stretnutia nie sme schopní ani sa smiať, ani plakať, nemôžeme robiť gestá dobra, milosrdenstva, svetla...Tento mesiac sa ukončí zostúpením Ducha Svätého na Cenakolo: sme v čase zostúpenia Ducha Svätého! On je nositeľom darov a praje nám nenahraditeľné dary: chce zmeniť naše srdce od našej minulosti, chce uzdraviť naše hlboké korene, z ktorých prinášame pokoj nám samým. V tomto čase  ho voláme s naliehavosťou. On, ktorý zostúpil na Máriu a apoštolov, zostúpi na nás a z nás vytvorí  nových mužov a nové ženy, vzkriesené v Kristovi.

 

MAREC 2009

Skutočne chudobní ľudia sú tí, ktorí ešte nestretli lásku, nádej a vieru. Je veľa ľudí, ktorí veria v bohatstvo, lebo majú veľa domov, veľa vecí, ale skutoční bohatí  sú tí ,ktorí majú potrebu pravdivého bohatstva, ktoré sa rodí po stretnutí sa s Bohom. Aj keď si bez strechy nad hlavou, bez topánok, bez ničoho...ale máš nádej v srdci, takže môžeš chodiť s holými nohami po kameňoch a vydržíš, máš ešte vo svojich rukách jediný skutočný poklad, a to  je tvoj život.
 Na začiatku komunity naše skutočné  bohatstvo bola chudoba, ktorá premenila naše prázdne vrecká na jedno odvážne srdce, plné dôvery v prozreteľnosť, ktorá sa volá Boh, náš Pán. Zistili sme, že náš Boh nepozerá iba nahor, ale jeho pohľad je vždy upretý nadol, k nám. A keď my dostaneme odvahu zodvihnúť naše oči, konečne sa naše životy spoja: skutočné bohatstvo je stretnúť sa s Pánom a viacej ti nič nechýba!
Niekedy náš život prináša rôzne  odriekania, zdolávanie rôznych prekážok, utrpenie a aj nejaký boj, ale to nie je dôležité pre tento čas, pretože toto obdobie pôstu, púšte, odkryje v nás to, čo má skutočnú hodnotu  a to nie sú veci. Zistíš, že  si to ty a  že Boh je s tebou a s Ním sa nemusíš báť, pretože On je stále pri tebe.
Skutočným bohatstvom života nie je brať, ale dávať. Cítiš sa realizovaný v láske: v odpúšťaní, v rozhovoroch, v úsmevoch, v pomoci druhým. V tom všetkom môžeme robiť dobro každý deň a tam je naše bohatstvo. Aké je napríklad pekné zistiť, že máme oči a rozhodnúť sa, aby sa naše oči stali čistými, priezračnými, prebudenými, oči ktoré vidia, lebo milujú. Veľakrát sa stáva, že pozeráme, ale nevidíme: to je náš egoizmus, ktorý nás robí slepými. Človek, ktorý sa nikdy nesmeje, ktorý nevie komunikovať, je chudobný, veľmi chudobný, ale to nie je len chudoba. Je to jedno veľké nešťastie, lebo nemá priateľov, nevidí a nepomáha nikomu, myslí len na seba samého a je smutný, zostane sám, je chudák ako handra. Kto žije bez Boha nevie milovať.
Ale my sme synovia  jedného Otca, ktorý nám dal vieru, nádej, lásku a odvahu, aby sme mohli riskovať pre dobro. Keď  Ho stretneme a otvoríme mu dvere nášho srdca, staneme sa ľuďmi bohatšími ako svet, pretože to, čo Pán dá všetkým, my prijímame s vierou. Od toho  okamžiku začíname žiť život naplno, aj keď máme svoj kríž, chorobu, poníženie. I keď nemáme nič viac okolo seba, máme ešte život, náš život. Zamyslite sa, to je jediná vec, ktorá nikdy nekončí!
 Nájdime si čas na rozprávanie sa s Ježišom v modlitbe bez strachu, v pravde, pretože len takto sa naša sloboda otvorí a bude trvať večne lebo sloboda je večná. Keď sa nemodlíme, zostane v nás  prázdnota a potom v tej smutnej prázdnote a v tme, tam padáme. Preto je modlitba pokoj, je nádhera ktorá nám pomôže žiť vo svetle, otvorí nám horizonty, pomôže nám rozprávať sa s láskou, čo je najväčší hlas v modlitbe. Deťom sa nepáči tma, ale aj my dospelí máme strach z noci. Dobré vykonaná modlitba nás osvieti či je  deň a  či noc. Sme stvorení kvôli svetlu, sme synovia vzkriesenia. Požehnané veľkonočné sviatky.

 

prekladá Jaro Čech

 

 Príhovor sestry Elvíry na mesiac Október


Byť skutočnými misionármi lásky znamená predovšetkým, „opakovať„  Ježiša.
On bol ozajstným a veľkým Otcovým misionárom: uponížil sa, zanechal svoju Božskú prirodzenosť a stal sa slabým človekom trpiac rovnako ako my v spánku, o hlade, v prenasledovaní , v pokorení...
Ale predovšetkým musíme uveriť v tento zdroj lásky a života, ktorým je Ježíš Nazaretský. On dal seba samého za nás a spravil to v slobode, s radosťou, s odvahou a veľkou láskou.
A my dnes môžeme čerpať z jeho života, aby sme mohli darovať ten náš všetkým, ktorých stretneme.
Teda všetci sme volaní žiť misiu, tú veľkú a vzrušujúcu púť, aby sme sa oslobodili od samých seba, púť darovania seba samého pre Lásku. Niekto si možnože myslí, že byť misionárom znamená vydať sa na ďalekú cestu do ďalekých krajín pomáhať chudobným, ale v skutočnosti je to iba výhovorka: klameme samých seba ale aj druhých, zostávajúc uzavretí v našom egoizme, v našom strachu, v našich myšlienkach. Takto si predstavujeme konať dobro, iba keď nám niekto za to niečo dá. Ale to je veľký omyl, pretože takto zneužívame dary, ktoré nám dal Boh.
Pomôžeme nášmu príbuznému nielen tým, že sa zaujímame o to čo robíme, ale o to čím sme. Byť misionármi znamená vstúpiť do samých seba, pochopiť náš život, žiť v plnosti a darovať ho s Láskou a pre Lásku, s nežnosťou, s trpezlivosťou, s radosťou, s odvahou, s entuziazmom a s istotou v srdci , že takéto životy znovu nájdeme stovky, tisícky ..., pretože takto nám to prisľúbil Ježíš.
Keď človek sa spolieha len na vlastné sily nie je schopný tejto nezištnej lásky a preto okrem toho, že byť ozajstným misionárom znamená „mať mozole na kolenách“, vložiť do stredu vlastnej existencie modlitbu a rozhovor s Ježišom.
Chceme byť misionármi, ktorí vkladajú svoje životy do rúk Panny Márie „ tej ktorá vedela ako vychovávať, milovať, slúžiť, ochraňovať a brániť svojho syna Ježiša, prvého a ozajstného misionára. A ju, kráľovnú misií prosíme o príhovor pre našu matku Cirkev a pre jej univerzálnu misiu v dnešnom svete.

 

My milujeme, pretože On prvý miloval nás.                        1Jn 4,19

Naša sila, naša odvaha, naše všetko je Láska. Vo vnútri nás je tento prameň Lásky a práve teraz je tá správna chvíľa pre jej prežívanie.
V týchto dňoch, keď sa pripravujeme na Vianoce, Panna Mária nám určite ukazuje  nejaký tieň, nejaký strach, nejakú nenávisť, ktoré nosíme ešte vo vnútri. Urobme priestor vo svojom vnútri Láske, aby sme mohli experimentovať uzdravenie a slobodu od všetkého, čo nám ubližuje, čo nás ponižuje, čo nás utláča.
Ponorme sa v tomto milostivom čase do modlitby, ktorá je najsilnejším slovom. Ona nás priblíži ku prameňu života, pretože modlitba je zázrakom „slabosti“ Boha, ktorý sa dojíma, keď my sa modlíme. Počúva nás, pretože všetci sme jeho deťmi a jeho pohľad na nás bude stále ten, ako jedného Otca na svoje deti.
 Vianoce budú určite vtedy, ak sa naučíme žiť ako deti, ak už odteraz sa dáme do školy maličkých, aby sme sa vrátili byť znovu takými ako oni. Pamätajme si, že Ježiš nám povedal, že toto je podmienka pre vstup do nebeského kráľovstva. Nebo začína už tu, ale iba ak sa staneme deťmi, život sa stane skutočným to znamená: krásou, silou, objatím, úsmevom, odpustením, milosrdenstvom… všetkým tým, čím sme v hĺbke srdca vždy túžili byť.
Aké je to pekné vidieť manželky v požehnanom stave, ale dnes sa to stáva zriedkavejšie a detí viac nie je pre egoizmus nás dospelých. A teda sme to my, ktorí sa musíme vrátiť byť deťmi a takto na zemi bude znovu mnoho maličkých. Panna Mária sa bude usmievať a Ježiš povie: „Nechajte maličkých prísť ku mne“. To sú Vianoce: byť maličkými, aby sme mohli stretnúť jedného Boha, ktorý sa stal dieťatkom, byť s ním, pre znovunájdenie samých seba v Ňom.
Potrebujem byť s Ježišom. Je to On, ktorý pozná naše hĺbky, je to On ktorý vie, prečo robíme určité veci a pre koho ich robíme. Keď sme blízko Neho nestratíme sa v robení vecí pre našu slávu, pre náš úspech, pretože aj keď nerobíme všetko perfektne… je to tak isto dobré!
Prežívajme Vianoce pozerajúc na túto maličkú ženu, ktorú by všetci chceli stretnúť. Práve preto, že je maličká a slabá, má jedno veľké srdce ako ľudstvo samo. Modlíme sa k Panne Márii mysliac na jej srdce, ktoré bije pre celý svet.
Opakujme si slová svätej Alžbety, keď hovoríme: „Požehnaná si medzi ženami, a požehnaný je plod života tvojho Ježiš“. My vidíme Pannu Máriu v požehnanom stave, my stretneme tento požehnaný Plod, ktorý príde, ktorý sa nechá uložiť do jasličiek, ktorý nás napĺňa, oslobodí od všetkých našich strachov a od všetkého toho, čo sa nám na nás nepáči.
Obetujme Panne Márii, našej Matke v tomto jednoduchom ale hlbokom očakávaní, v dispozícii maličkých, aby sme aj my v tejto noci Svetla znovu objali náš život a prijali ho ako „požehnaný plod“ jedného nepoškvrneného lona, toho milosrdnej lásky Boha pre nás.
 

 

 Image

Príhovor sestry Elvíry k novému roku.

     Komunita si želá byť znakom nádeje vo svete ,v rodinách, v srdci človeka. Mnohí z vás vedia, že už veľa rokov žijem po boku stratených, nepochopených, blúdiacich chlapcov, narkomanov. Moja nádej skrze nich sa stala pravdivejšou, konkrétnejšou, živšou, stala sa skutočnou.
     Všetci z nás máme semienko nádeje: prajeme si lepšiu budúcnosť, uzdravenie, zdravie, mier, pokoj...a nadovšetko v tomto momente, začiatkom tohto nového roka, vo všetkých srdciach sa zažína nádej v lepšiu budúcnosť. Nový rok ,nový život...,zvyčajne sa hovorí, ale v skutočnosti experimentujeme, že pravá nádej, nie je niečo, ale Niekto. Boh Otec nám prišiel v ústrety zjavujúc svoju tvár prostredníctvom Syna a v ňom naša nádej zahĺbi korene, v Ježišovi, ktorý sa narodil v Betleheme pred dve tisíc rokmi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych  pre nás a hovorí nám, že smrť už nemá posledné slovo. A on je nádej, ktorú máme ohlasovať kričiac, kričiac všetkým.
     Týmto spôsobom každý z nás je živou nádejou pre toho druhého, každý je jej budovateľom.
     Najväčšou chorobou nášho sveta je smútok, rozdielnosť, osamelosť .Svet očakáva ohlasovateľov nádeje tak, ako suchá zem očakáva vodu. Boh vo svojej štedrosti si nás vybral pre túto úlohu a dal nám silu na to ,aby sme ho nasledovali, vložil do našich sŕdc prianie objať ranené ľudstvo.
     Živá nádej, ktorá je v nás, sa musí stať láskou v gestách, v skutkoch, v živote, v pohostinnosti človeka. My chceme byť touto živou cirkvou, činnou a milujúcou ľudstvo. Na službu Kristovi v jeho údoch- chudobných- musíme milovať Boha. Šialene milovať. Sila príde z úzkeho vzťahu s Bohom. Oveľa viac, ako zo vzťahu s človekom ,viac ako s manželom, manželkou, deťmi, rodinou, ktorý sú Božími darmi a stanú sa ešte vzácnejšími o to viac o čo viac v srdci a v pohľade odpovieme jemu. Hľa, prečo sme otvorili dvere mladým, pretože už predtým sme otvorili naše srdcia Bohu.
     Otec nás volá spolupracovať v rozširovaní tejto nádeje, ktorou je vzkriesený Ježíš medzi raneným ľudstvom snažiacim sa nájsť svetlo.
     Nech Ježíš nám dá dar rozjímať o svoiích  očiach, svojej tvári, svojom srdci v očiach a tvári každého, čo každodenne stretáme na našich cestách. Daruj nám chudobné srdce, slobodné, dobré, jednoduché ako je Jeho, pretože každý, kto nás stretne, môže stretnúť a vidieť žiariť Jeho v nás.
   
 

 

 Image

D E C E M B E R      2 0 0 7

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“
Vianoce sú sviatkom Boha. Dobra jediného, najvyššieho a pravdivého, ktoré sa darúva,  zjavuje, vezme si tvár i  telo v Dieťatku Ježišovi. Chceme žiť pre toto Dobro, chceme prijať toto Dobro, stať sa súčasťou tohto Dobra, aby sme pomohli druhým stať sa dobrými. Mnohí z nás stratili túto tvár, stratili objektív života, dialóg s Ním, ktorý je autorom všetkého.
Boh je náš Otec. Je to On, kto nás vymyslel, chcel, miloval a vložil v nás schopnosť spolupracovať s Ním pre vytváranie života. Boh je našim otcom a matkou, pozná nás a miluje nás nekonečnou nežnosťou. Jemu môžeme povedať všetko v slobode, bez obáv, pretože nás miluje a odpúšťa nám.
Hriech nás rozdeľuje, rozdrví nás na márne kúsky. Jeho láska znovu vybuduje v nás jednotu, pretože On sa nikdy neunaví z našich pádov a neúspechov.
Musíme sa naučiť spoznať Božiu tvár, ktorá sa zjavila v Ježiškovi. Náš Boh nie je nejaká fantazma, idea, ale je živý, je Dieťatkom narodeným v Betleheme z lona Márie. Toto sú Vianoce: stať sa maličkými, aby sme stretli Boha, ktorý sa stal Dieťatkom, zostali s Ním, aby sme v ňom našli seba samých.
Prežívajme Vianoce pozerajúc na túto malú ženu, ktorú by všetci chceli stretnúť. Práve preto, že je maličká a slabá, má jedno veľké srdce ako ľudstvo samo.
Odovzdajme sa Márii, našej Matke v tomto jednoduchom a hlbokom očakávaní, v pripravenosti maličkých, aby v tejto noci Svetla, aj my sme znovu objali náš život. Prijmime ho ako „požehnaný plod“ nepoškvrneného lona milosrdnej Lásky Boha pre nás.
 

 


N O V E M B E R       2 0 0 7


Dnes prežívame jeden veľkolepý sviatok, pretože sa zjednotíme srdcom plným viery a radosti s nespočítateľným zástupom mužov a žien, ktorí nechali jeden lúč svetla a lásky v Cirkvi a v dejinách.
Kto sú svätí? Ak by som mala povedať nejakú definíciu povedala by som, že svätci sú najslobodnejšie osoby: sú slobodní od hnevu, lenivosti, nezáujmu o druhých, sú slobodní od toho, aby robili veci s náhlením. Svätci sú modelmi slobody v odpustení, v láske, v znovu začínaní každý deň, vo viere, v žití oslobodení od každého otroctva. Otroctva čoho? Napríklad od ťarchy musieť niekoho počúvať. Tak ako svätí, aj my sa naučme robiť veci nie preto, že musíme, ale pre lásku a tak nebudeme viac otrokmi ničoho a nikoho. Stane sa každému, že stratí trpezlivosť, pokoj, žiť proti časy, ktoré sú príležitosťami pre sebapoznanie, preto aby sme sa stali svätými, aby sme prekonali naše malé i veľké otroctva. Svätí nám ukázali ich mimoriadnu vnútornú slobodu predovšetkým pred skúškami a trápeniami. Ježiš nám konkrétne ukázal svätosť Božiu. Počas svojho života len miloval, utešoval, uzdravoval, oslobodzoval od zla, nikdy neurobil nič zlé a predsa v agónii v Getsemanskej záhrade aj On si želal urobiť jeden veľkolepý akt slobody a dôvery a odovzdal sa úplne do Božích rúk. Teda aj my sa môžeme stať svätými, ak sa úplne odovzdáme Bohu Otcovi, odpovedajúc na Jeho vôľu, ako to urobil Ježiš a rozhodnúc sa pre školu svätosti: všetci sa môžeme naučiť žiť dobre a s láskou našu každodennosť, robiť dobre našu prácu a takto sa naše ruky stanú konkrétnymi nástrojmi pre gestá svätosti.
Svätosť sa nadobúda tým, čo robíme, nie je to niečo abstraktné. Ak čistíš dom, ak riadiš auto, tvoje srdce musí viesť tvoje ruky: neexistuje nič, ani len jediný úder srdca, ktorý sa nemôže stať konkrétnym skutkom svätosti.
Pán sa skutočne teší z maličkostí. Svätosť nie je niečo veľkolepé, obrovské ale je to niečo výnimočné v bežnom, obyčajnom, a to je robiť malé veci v slobode a z lásky. Svätí sú stále našimi príkladmi. Veľmi ma dojíma príklad svätosti Jána Pavla II., jeho odvaha a dôstojnosť, s ktorou znášal svoju chorobu v posledných rokoch svojho života. Pomyslime si na svätú Terezku Ježiškovu, keď bola veľmi unavená, chorá na tuberkulózu, pre ňu sa stalo chodenie mučením a napriek tomu kráčala po chodbách kláštora pomysliac si: „Ježišu, obetujem ti tento krok za nejakého misionára, ktorý žije v  chatrči a určite je viac unavený ako ja.“ Aj ona v bolestiach a utrpeniach hľadala nejakú motiváciu. Tak aj my, vo chvíli, keď si myslíme „už viac nevládzem“ a našou vôľou slobodne sa rozhodneme prekonať tento moment únavy, ponáhľania sa a nervozismu, vychovávame sa k svätosti.
A tak tieto malé, veľké veci sa stanú našou každodennou svätosťou. Keď sme obetovali aspoň jednu minútu z nášho času pre prijatie niekoho milým slovom, gestom, alebo úsmevom, tak budeme rásť vo svätosti a to nás urobí nekonečne šťastnými. Svätosť je skutočne pre všetkých, ak predtým, ako zareagujeme, spojíme myseľ so srdcom.
Ježiš povedal: „ Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.“; dajme sa na túto cestu, do školy maličkých , aby sme sa stali svätými, naučme sa od nich múdrosti byť svätými.
Jednu chvíľu sme si mysleli, že svätí sú tí, čo sú na oltároch, ale teraz veríme, že skutoční svätí sú deti a ak budeme schopní byť znovu ako deti … budeme svätí!
 

 

O K T Ó B E R       2 0 0 7

Byť skutočnými misionármi znamená predovšetkým „opakovať“ Ježiša. Skutočným, veľkým misionárom Otca bol On. Ponížil sa, zanechal svoju božskú prirodzenosť a obliekol si našu chudobnú ľudskú prirodzenosť trpiac práve tak ako my nespavosť, hlad, prenasledovanie, ponižovanie…
Predovšetkým musíme veriť tomuto prameňu Lásky a Života, ktorým je Ježiš z Nazareta. On sa obetoval za nás a urobil to v slobode, s radosťou, odvahou a veľkou Láskou. A my dnes môžeme čerpať z Jeho života, aby sme mohli darovať ten náš všetkým, s ktorými sa stretávame.
Teda všetci sme povolaní prežívať misie, túto obrovskú a fascinujúcu cestu, aby sme vyšli z nás samých, cestu darovania sa pre Lásku. Ak si niekto naozaj myslí, že byť misionárom znamená len odísť do ďalekých krajín a pomáhať najchudobnejším, v skutočnosti to je len jedna výhovorka; klameme samých seba ale aj druhých, zostávajúc stále v našou egoizme, v našich strachoch, v našich myšlienkach. Takto budeme robiť dobre len ak za to na výmenu dostaneme nejakú osobnú odmenu. Ale to je len jeden obrovský krach, pád, je to akoby rozdrviť našu ľudskosť so všetkými darmi, ktoré nám Boh dáva.
Pomôžme naopak nášmu blížnemu starať sa nielen o to, čo robíme, ale predovšetkým o to, kým sme. Byť misionármi znamená vystúpiť z nášho vnútra, odkryť náš život, prežívať ho v plnosti a darovať v Láske a pre Lásku, s nežnosťou, s trpezlivosťou, s radosťou, s odvahou, s entuziazmom a s istotou v srdci, že nájdeme sto, tisíc životov … pretože nám to Ježiš prisľúbil. Keď sa človek spolieha len na vlastné sily, nie je schopný tejto nezištnej lásky a preto byť pravými misionármi znamená „mať zodraté kolená“, postaviť do stredu našej existencie modlitbu, dialóg s Ježišom. Chceme sa stať misionármi, ktorí sa obetujú do diela Panne Márii, ktorá vedela formovať a vychovávať, milovať a slúžiť, ochraňovať a brániť Jej Syna Ježiša, prvého a pravého Misionára. Ju, Kráľovnú Misií, pýtajme o príhovor pre našu Matku Cirkev a pre jej univerzálnu misiu v dnešnom svete.

 

 

S E P T E M B E R       2 0 0 7

Stále viac a viac ma prekvapuje krása Cirkvi, našej Matky, ktorá nás upevňuje vo viere a v nádeji, ktorá nás podporuje a uisťuje v tomto „eucharistickom znovuzrodení“, ktoré odporúčame beznádejným mladým, čo klopú na dvere našej komunity už mnoho a mnoho rokov. Cítim, že som stále viac zaľúbená a hrdá na Cirkev, pretože je: sila ideálov; svetlo, ktoré osvetľuje cestu a usmerňuje rozhodnutia každého človeka; služba pre najchudobnejších; chlieb lámaný pre tých, ktorí trpia; istota pre všetkých.

Cirkev je mladá v sile ľudí, ktorí darujú svoj život, ktorí darujú svoju krv, deň po dni bez strachu, nachádzajúc odvahu a oddanosť v eucharistickom spoločenstve, v stretnutí s ukrižovaným a zmŕtvychvstalým telom Krista, ktorý v určitý čas premení aj naše telo v Eucharistiu. Takto sa staneme čistejšími, štedrejšími, viac Ježišom. My sa živíme Ním, a pomaly pomaličky sa v Ňom obnovujeme. Nie sme to viac my, ktorí žijeme, ale Kristus, ktorý žije v nás, pretvárajúc nás v dobrý chlieb, lámaný pre bratov a sestry. Stávame sa obetou, ktorá robí živým Boží ľud, všetko dobro, ktoré konáme: rozosievanie úsmevov, dobroty, pozitívnych slov, povzbudení, sily niesť kríže blížnych na našich pleciach, naša obeta sa stáva darom bez obmedzenia...

Apoštoli to prežívali.  Nasledovali Ježiša a po zoslaní Ducha Svätého, z  Večeradla, Ho začali ohlasovať  všetkým: takto sa zrodila Cirkev. A Peter zostal na zemi v osobe Pápeža. Kto sa k nemu nepriblížil aspoň jediný krát nemôže chápať toto žiariace tajomstvo tejto živej prítomnosti, v ktorej prebýva. Teda choď ta, pozeraj sa mu do očí a uvidíš , že Peter je živý, pretože pocítiš, približujúc sa, že tam je Božia neha, krása jednej osoby, ktorá sa zachová, ktorá ti dá istotu. Tam pocítiš jednu dimenziu, ktorá nie je len pozemská. To nie je len jeden historický moment; ale je to niečo iné, čo je nad to, čo vidíš, je to niekto iný, kto prebýva v tejto osobe, ktorú stretneš: je to Peter, ktorý nás neprestáva viesť na stretnutie s Majstrom.

Tento Syn Boží narodený v Betleheme, čo znamená „dom chleba“, nám prichádza v ústrety aj dnes na každom oltári sveta. Tak ako pastieri a králi, môže každý z nás, v noci srdca, ktorú prežíva každý človek, prežívať hlad tohto Dieťaťa uloženého v jasličkách a kontemplovať svetlo jeho prítomnosti.

Počas tejto dvoj tisícročnej cesty dejinami, muži a ženy každej reči, rasy a kultúry očarení zo živého stretnutia s týmto Dieťaťom, rosievali svetlo až do extrémnych končín sveta. Oni sa stali Cirkvou, ktorá prináša všetkým Chlieb Života, a dnes sme touto Cirkvou ja, si ty, sme my!
 

A U G U S T       2 0 0 7

Ďakujem vám všetkým, mladí, ktorí veríte a hľadáte konkrétne a autentické  odpovede na najhlbšie túžby vašich sŕdc.
Ďakujem všetkým tým, ktorí sa nevzdávajú pri ilúziách, klamstvách, všednosti starnúceho sveta ponoreného v bojoch o moc, ambície, využívania na dosiahnutie limitovaných a pominuteľných objektov.
Vaše tajomné a zjavné búrenie sa by malo posúriť nás vychovávateľov, rodičov a všetkých tých, ktorí sa nechajú ovplyvniť vaším správaním na vydanie sa na cestu poznačenú jednotou medzi myslením, hovorením a reagovaním, nasledujúc hodnoty etické a náboženské, ktoré nám hlas nášho svedomia pripomína stále, keď vykonávame jedno slobodné a inteligentné rozhodnutie.
 Tisíce a tisíce mladých spolu s vami je ochotných dvihnúť hlavu a zahľadieť sa na to belasé, intenzívne a svietiace, čo nás pozýva veriť, že nádej v nás je trvalá, silná a živá.
Personálne bloky, obsiahnuté krivdy, nepokoje, poníženia z detstva alebo mladosti, tvoje fyzické komplexy, ľahostajnosť tých, čo sú okolo teba, tvrdošijné mlčanie od toho, kto by sa mal s tebou rozprávať, toto všetko ti nemôže a nesmie  viac škodiť.
Pozeraj sa na seba často a trblietaj sa, odzrkadľuj sa pred tým kryštálom bez tieňov, ktorým je Božie Slovo. To Slovo, ktoré sa stalo životom sa volá Ježiš z Nazareta. On je autentickou, jedinečnou, účinnou, reálnou odpoveďou na tvoje túžby, na tvoj rozvoj, na tvoje sny, na tvoju vôľu realizovať sa gestami lásky, charity a daru tvojho života!
Tento muž z Nazareta je jediným modelom, ktorý nás učí a vloží do nás radosť z odpustenia darovaného a obnovovaného každodenne ku všetkým, ktorí nás nejakým spôsobom zranili v spomienkach, zničili nám detstvo, využili našu mladosť, donútili prežívať zle naše dospievanie.
Zlo, ktoré sme dostali nemôže a nesmie zapúšťať korene v nás až dovtedy, že sa staneme predajnými, násilnými, nahnevanými, pretože v nás, ak sme skutočne stretli a priľnuli k Ježišovi, žije jedna nová lymfa, ľudská a božská, ktorá nás pozýva k odpúšťaniu, k milosrdenstvu, k pokoju.
Mladý, pamätaj, že môžeš byť priekopníkom novej spoločnosti, ktorá chce žiť opravdivé dobro, opravdivé bohatstvo, opravdivú solidárnosť so všetkými!
Hľadaj priestor a miesta, kde môžeš rozprávať s otvoreným srdcom a leálne o tomto Bohu, ktorý preto, aby ťa stretol, pozeral sa ti do očí, objal ťa, sa stal človekom, urobil sa ti podobným, aby s tebou zdieľal celý tvoj príbeh radosti a bolesti a aby ťa urobil šťastným.
My hľadáme svetlo, a svetlom je Ježiš. Koľko ľudí má srdce a myseľ vo vojne: pokoj je Ježiš, On je Kráľom pokoja! Ako Komunita vám chceme povedať: nehľadajte inde, nesklamte sa viac, neočakávajte z tmy tohto sveta odpoveď, ktorá vás nasýti, nie je to možné! A to vám hovorí jedná úbohá, slabá žena, ktorú Pán povolal a ukázal najhlbšie rany mladých. Práve oni, ktorí hľadali všade až pokiaľ si nezašpinili srdce a život hriechom, nám hovoria, že neexistuje život bez Krista. Dnes títo mladí sú jednou indikáciou pre vás, jednou dopravnou značkou: kto z vás nemá pokoj, nemá radosť, je nerozhodný, nemôže odpustiť, nech sa dá na cestu k Ježišovi z Nazareta. On nie je len nejakou ideou, náboženstvom alebo teológiou k preštudovaniu a prerozprávaniu iným, ale je jednou živou osobou, ktorú musíme stretnúť. Naša viera je tvoj život, ktorý sa premieňa stretajúc Ježiša každý deň.

J Ú L     2 0 0 7

Sviatok života znamená oslavovať život, ale nie vo všeobecnosti, obyčajným spôsobom, ale pravdaže tvoj život! Zober do rúk tento život  a uvedom si, že je to jeden veľkolepý dar, dôležitý a jedinečný.
Sme povolaní prežívať náš život v plnosti. Existuje v nás niečo veľké, o čom  ani nesnívame; a to je jeden hlboký a vzácny svet na odkrytie a rozvíjanie.
Začnime ďakovaním a tým, že nebudeme nahnevaní na nás samých, pretože nenávisť, úzkosť a strach nám nerobia dobre. Naučme sa robiť veľmi jednoduché analýzy, aké robia chlapci a dievčatá v Komunite a rozpoznajme z ovocia, akým stromom sme.
Mnohokrát sme ako počasie, ktoré sa náhle mení: z teplého slnka radosti na čierne oblaky úzkosti, žiarlivosti. My sme krehká príroda. Nenechajme sa prekvapiť našimi slabosťami, premenlivosťou našich duševných stavov. Neobviňujme hneď seba alebo niekoho iného. Chybu nemá nikto: je to tvoja chvíľa slabosti, ktorú máš prijať a prekonať. Ale musíme sa zamyslieť, pretože to nás položí do ideálneho stavu pre sebapoznanie ale predovšetkým pre seba prijatie a nakoniec pre to, aby sme sa naučili mať sa radi takí, akí sme.
Musíme byť vždy protézou pravdivého života, pretože odtiaľ prichádza pravá sloboda.
A to je práve to, čo učíme našich chlapcov, ktorí sa vždy skrývali a vždy klamali. Dnes sa učia konať tak, aby sa ich život stal priehľadným, aby ho všetci videli a aj keď je zranenie hlboké, nezáleží na tom, pretože život je najvyššie dobro všetkých, má hodnotu oveľa väčšiu ako všetky miliardy sveta.
Komunita je jedna Božia rodina. Na tomto vrchu je 24 rokov krížov, bolesti, krvi, straty, boja, každodenných bitiek za život, radosť a vzkriesenie. Kto sem príde, za touto bránou stretne Milosrdenstvo, znovu nájde Boha; nie medicínu alebo nejakú terapiu. Nijaká tabletka ti nevráti radosť žiť. Nijaký metadon ti nedá nádej nového života. Nijaké starostlivosť ťa neurobí schopným znovu objať život a precítiť ho ako dar od Boha.
Komunita  Cenacolo je sviatok života, ktorí sa znovu zrodí. Sviatok jedného stvorenia, ktoré bolo stratou, hnevom, slzami, predajom, hriechom a ktoré prostredníctvom Božieho milosrdenstva sa stane úsmevom, radosťou, svetlom … Svetlom, ktoré dnes máme v očiach, po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch v Komunite. To svetlo, ktoré vy, rodiny, experimentujete po mnohých rokoch tmy, ktoré ale dnes sa stali pozadím, na ktorom vidno, že sa všetko zmenilo, že Boh nás zachránil, a že život sa znova rodí, a začína sa nový príbeh.
Anjel Gabriel povedal Márii: „Bohu nič nie je nemožné.“ Aj z jedného neplodného a starého lona, ako toho svätej Alžbety, sa mohol narodiť život.
„Nič nie je nemožné Bohu“: aj z lona našich rodín, ktoré boli „starými“ pre smútok, pre hriech, pre rozdelenie, pre hádky, pre drogu nášho syna … aj odtiaľ sa môže znovu zrodiť život a už 24 rokov, my, Komunita Cenacolo, robíme sviatok tomu Bohu „milovníkovi života“, ktorý dovŕšil a stále pokračuje vykonávať tento zázrak. „Bohu nič nie je nemožné!“
 

 

J Ú N       2 0 0 7

Sme ponorení do Ducha Svätého, ktorý každodenne objíma náš život. Duch Stvoriteľ obnovuje a robí novými veci každý deň a dnes týmto novým stvorením, ktoré On vytvára, sme my.
Boh túži vstúpiť do koreňov nášho životného príbehu, do všetkých období nášho minulého života, zvyčajne raneného, pretože skutočné stretnutie s Ním je počiatkom nového stvorenia, je večnou jarou srdca.
Keď idem k moru, páči sa mi keď, si môžem dať masku a pozerať sa do jeho hlbín: veľakrát sú tam skaly, ktoré vyčnievajú z vody a potom sledujem dno a vidím, že tam je jedna hora, ktorá viac nekončí. Aj naše korene sú takéto: my sme len maličkými a úbohými stvoreniami, ale na koreňoch našej existencie, je predovšetkým veľkosť Ducha Svätého, ktorý je láska.
Preto vezmime do rúk náš život a uvedomme si, že je jedným veľkolepým darom, rozpoznajme hlbokú nostalgiu milovať, ktorú nosíme v našej intimite, pretože sme sa narodili z lásky. Nezraďme túto hlbokú túžbu našej existencie. Skrytý odpor, ktorý veľakrát ešte máme, keď mlčíme a odmietame, prekonáme, keď sa otvoríme Bohu v slobode a s odvahou: strach odíde a my vo viere odkryjeme, že máme jedno srdce, ktoré bije pre druhých, jeden život schopný darovania sa nezištne v čistote a oddanosti.
Ak neprebývame a nežijeme v láske, stratíme sa v žití pre veci, pre niečo, čo je mimo nás: dobré sociálne postavenie, prácu, ktorá ti pomôže urobiť kariéru, peniaze, moc… ale našou skutočnou a jedinou realizáciou je milovať; ak niekto nemiluje, nežije svoje skutočné bytie, zostane nekompletným, ostane v smrti!
A preto potrebujeme prežívať náš život vo svetle viery. Viera prebudí lásku a urobí život dynamickým a pravdivým: život, ktorý reaguje, ktorý trpí, ktorý slúži, ktorý sa daruje! Často hovorím mladým, že toto je skutočné uzdravenie srdca: keď prejdeme od „žobrania“, ako chudobní „žobráci“, k láske k druhým a schopnosti vedieť ju darovať. A láska nie je len dávať almužny, dať niečo, ale darovať seba samých nezištne, v službe. Takto konajúc si uvedomíš, že to, čo robíš pre druhých, je predovšetkým dobré pre teba a v tebe sa zapáli  nové svetlo.
My sme uverili v lásku, ktorú Boh má pre nás a neprestávame v ňu veriť, pretože len stretnutie s Ním premieňa srdce, myseľ a život človeka a my tento zázrak života, ktorý sa znovu rodí, vidíme mnoho rokov našimi očami. Viera znamená veriť, že Boh koná v nás, znamená vidieť, nie len cítiť: sú to skutoční ľudia, ktorí sa menia, mladí, ktorí sa rozhodnú odpúšťať a odpustiť si, rodiny, ktoré znovu začínajú veriť, oči a tváre, ktoré po mnohých rokoch prežitých v tme začínajú znovu vyžarovať svetlo. A toto je zázrak Božej lásky, ktorá vytvára v nás túžbu milovať.
Svet má smäd po tejto skutočnej láske, mladí dneška hľadajú túto kvalitu čistej lásky, a my ju môžme darovať začínajúc konkrétnymi malými gestami: jedným úsmevom, tichom pred provokáciou, pýtaním o odpustenie a podaním ruky bratovi pre prežívanie pokoja aj cez „našu“ pravdu…
Keď máme možnosť rozhodnúť sa pre dobro, urobme to.
Sme toho schopní a budeme šťastní!
 

 

M Á J       2 0 0 7

Keď hovoríme: „Anjel Pána zvestoval Panne Márii“ vo viere musíme vidieť túto žiaru, toto svetlo, ktoré vstúpilo do Máriinho príbytku a predstaviť si Ju ako vyľakaná počúva posolstvo a hovorí svoje „áno“…
To, čo sa v  Nej stalo, sa dnes stáva v nás: začnime s veľkým elánom, s veľkou radosťou, s veľkou láskou, ktorá sa v nás rodí, dobre recitovať Ruženec. Tento rok mesiac máj musí prekvitať každý deň s novotou, tak ako sa mení príroda a premieňa sa na krásu, radosť. Každý deň musí vyrážať kvet stále krajší, stále svetlejší, stále voňajúcejší. Vyskúšajme modliť sa Ruženec srdcom: je mnoho ľudí, ktorí čakajú a my musíme naplniť celé ľudstvo práve cez túto modlitbu.
Naučme sa modliť ako zaľúbení: je to láska, nežnosť, úžas, ktorý Panna Mária chce v nás vidieť. My sme šťastní, pretože môžeme prežívať tieto momenty viery, lásky, nádeje a radosti.
Prvým ružencom sa znovu rodíme každý deň cez Máriinu lásku, my ho recitujeme a Ona medzitým nás pretvára pre život, aký chce Ježiš.
Ona povedala to „áno“, dala túto odpoveď v tichu: nikto to nevedel, nikto to nevidel. Aké to je pekné, keď nerobíme veci preto, aby nás druhí videli. Božie veci sa rodia v tichu. Veľké veci, dôležité veci, veci potrebné pre život a večnosť nie je možné počuť, lebo nerobia hluk.
Prežime tento mesiac s Máriou v jednoduchosti, v poníženosti, v radosti, s úsmevom, s tým úsmevom, ktorý sa prenáša na každú osobu, ktorá je možno smutná v tom momente. Naučme sa chcieť robiť malé veci dobre. Musíme vložiť nás samých do tohto všetkého, čo je malé, čo sa zdá bez hodnoty, pretože hodnotou sme my, je to naša láska, ktorá dáva hodnotu veciam. Sú to maličké veci, ktoré ti potom pomáhajú vidieť tie veľké, predovšetkým prežívať tieto „veľké veci“, ktoré Pán chce, aby sme prežívali s Ním. Teda dávaj, začínajúc s entuziazmom mesiaca mája, mesiaca kvetov, mesiaca lesku Márie …
Ktovie koľko zázrakov, koľko milosti v tomto mesiaci Ona urobí pre ľudstvo, a pre nás, v našich rodinách. Verme v to, pretože Mária je verná.
Musíme mať špeciálnu lásku pre Pannu Máriu v tomto mesiaci. Pozerajúc sa na Ňu očami nežnosti, s úsmevom, kontemplujúc Jej oči, znovu nájdeme nás samých v Jej Svetle.

 

 

A P R Í L       2 0 0 7
Ježiš vstal z mŕtvych, aby my sme mohli bežať

Zmŕtvychvstalý Ježiš je srdcom sveta, ktoré vlieva život celému vesmíru. Je obrovským prívalom svetla, ktoré z prázdneho hrobu vyžaruje na celé ľudstvo včera, dnes, navždy.
Ježiš vstal z mŕtvych: je to špeciálna udalosť, zvláštna, jedinečná, je to zvesť víťazstva života nad smrťou, svetla nad tmou, lásky nad hriechom. Veľká noc je „sviatkom nôh, ktoré bežia“. K hrobu všetci prídu unavení, smutní, sklamaní… a znovu začnú utekať.
Zmŕtvychvstalý vleje do nás dynamizmus, beh, náhlenie sa ohlasovať.
Kde sú dnes tí Apoštoli, ten Peter a Ján, ktorí odchádzajú a idú do sveta? Kto sú tie Magdalény, ktorým bolo odpustené a zmierili sa s Bohom, ktoré ohlasujú všetkým, že Ježiš je živý? My sme pokrstení! My sme tento Boží ľud, ktorí by mal doniesť všetkým radosť zo spásy. Krstom a inými sviatosťami do sveta nášho srdca, pocitov, príbehu dejín prichádza znovu očistenie, obnovenie: z jednoduchých stvorení na Božie deti!
Je to výnimočná udalosť: nebo zostúpi na zem, aby realizovalo v našich srdciach niečo veľkolepé, čo si nemôžeme udržať len pre nás, musíme o tom svedčiť. Mnoho ľudí ešte nevie, že existuje nejaký Spasiteľ, ktorý prišiel k nám a priniesol nám Milosrdenstvo a Lásku Boha.
Svet je ešte stále v tme, zmietaný, plný strachu a temnoty, pretože my kresťania žijeme pre iné veci, nie sme si viac vedomý pokladu, ktorý máme v rukách: rozprávame banálne a často prikladáme váhu nepotrebným veciam. Mnoho starostí nám „vymýva“ mozog, pretože nenaplňujeme našu skutočnú misiu na zemi, egoizmus nás robí smutnými a naše strachy sa množia.
Aj vo veľkonočné ráno, možno naša prvá myšlienka bude: „Urobil(a) si kávu? Sú pripravené raňajky? Ako ma bolí hlava dnešné ráno…“ Hlúposti!
My, povolaním príbuzní Boha, uviazneme v blate egoizmu tohto sveta. Pozvaní na vysoké vrchy posolstva, ktoré oslobodzuje, necháme si zviazať nohy povrchnosťou života.
Ježiš vstal z mŕtvych! On skutočne vstal z mŕtvych!
To je každodenná skúsenosť, ktorú už mnoho rokov kontemplujú moje oči, dotýkajú sa moje ruky, moje uši počujú: mŕtvi vstávajú z hrobov, väzni sú oslobodení, slepí vidia. Sila Jeho vzkriesenia „rozpúta“ to naše.
Príležitosti svedčiť a manifestovať to, čo Pán urobil pre nás je tisíc za deň: jeden úsmev, odpustenie, objatie, služba, práca urobená s láskou a pre lásku.
Mária Magdaléna a Apoštoli nám dávajú dar v tejto Veľkej noci znovu začať beh a prinášať všetkým radostnú zvesť veľkonočného rána: smrť nemá viac posledné slovo, pretože nad ňou vyhral Kristov život!
„Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti!“… tvoje nohy, moje nohy, naše… teda svet vstane z mŕtvych!
Požehnanú Veľkú noc!
 

 

M A R E C       2 0 0 7
„Ukrižovaný Ježiš – srdce Pôstneho obdobia“

Milovaní bratia a sestry, mladí a deti našich domov, rodiny a priatelia. Počas tejto pôstnej cesty, ktorú začíname spolu, chceme prežívať a experimentovať uzdravenie z každého skutočného, hlbokého a vnútorného zla a nespokojnosti.
Pozývam vás, aby ste sa zastavili kontemplovať oveľa intenzívnejšie počas tohto obdobia Ukrižovaného Ježiša, aby ste mohli hlbšie vstúpiť do bezhraničnej lásky Boha, ktorý sa stal človekom v Ježišovi, mŕtvom a vzkriesenom pre nás. Predovšetkým, keď boje a pokušenia zúria okolo nás, postavme sa pred Ukrižovaného: tam sa očistí naša myseľ, ktorá uzdraví z minulosti, ktorá nám ublížila; tam, v jeho Tichu, Ježiš nás učí mlčať; tam sa naučíme škole skutočnej Lásky, ktorá premieňa naše každodenné kríže v priestory viery a nového života.
Viac ako naše veci, viac ako úlohy okolo nás, vás prosím o osobitnú pozornosť robiť túto cestu v srdci, aby sme počúvali Ježiša, ktorý hovorí tomu životu, ktorý sa hýbe a rozvíja v nás. Nech si nikto nemyslí, že je to veľmi náročné! Pozerajme sa upierajúc zrak na tohto Človeka, ktorý chcel každému z nás darovať hlboký pokoj a opravdivú radosť mlčiac pred provokáciami, zotrvávajúc v zle, ktoré sa rozprúdilo okolo neho, ostávajúc v tichu Kríža milovať a odpúšťať, aby nám daroval silu zmeniť sa.
Pán Života spolu s Máriou, jeho Matkou nás radostne sprevádzajú k Svetlu víťazstva Lásky nad smrťou v dni Veľkej noci.
Požehnanú Veľkú noc všetkým!

Vaša Matka Elvíra
 

 

FEBRUÁR       2 0 0 7

Život nie je našim vynálezom: je vynálezom Božím, ktorý mal veľkú odvahu a dôveru v nás a urobil nám tento darček. Dal nám do rúk život, existenciu, so všetkým, čo k tomu patrí, aby sme ho mohli dobre prežívať.
Snáď sme si ešte neuvedomili túto Božiu iniciatívu a niekedy si myslíme, že sme sa takto narodili… pretože to chceli naši rodičia, náhodne alebo len pre ľudské a prirodzené motívy.
Predovšetkým sa musíme presvedčiť, že Boh chcel urobiť jeden veľký dar mne, tebe, každému okolo nás; jeden dar na objavenie, prijatie, chránenie, milovanie. Ak toto v nás nespoznáme, nebudeme vedieť prijať a chrániť ani životy iných, našich detí, tých ktorým hovoríme, že ich milujeme. Ak ty neochutnáš ročník dobrého vína, ako budeš schopný vyžadovať to od druhých? Musíme veriť, že život nie je „náhoda“, nie je náš. To je veľká lož! Život je dar od Boha, rodí sa v Božom srdci, ktoré je Láska. Je to jeden darček, ktorý musíme začať rozbaľovať tak, ako keď nám darujú pekný darček a túžime ho otvoriť pre zvedavosť, pozrieť sa dnu a odkryť „prečo“ tohto daru, ktorý je určite motívom radosti. A túto cestu nemôže nikto urobiť za nás. Čo môžeš darovať svojej žene, ak si ešte nevstúpil do srdca tvojho života? Čo môžeš obetovať svojmu  mužovi, keď ty si ešte neokúsila chuť života, tvojho života?
Život nemá červené semafory a ak sa zastavíš, vraciaš sa naspäť. Život sa nezrodí len zo stretnutia spermie s vajíčkom alebo z jedného „príbehu“ lásky medzi otcom a mamou. Rodí sa z jedinečného prameňa Božej lásky, ktorá je zdrojom života a ktorá nám dala dar byť spolupracovníkmi s Ním pre darovanie života. Všetci milujeme život preto, čo vidíme, cítime, dotýkame sa, ale život nám nepatrí, je od niekoho Iného. My sme Niekoho, kto sa o nás stará a chce, aby sme odkryli chuť života, pretože vie, že iba tak budeme skutočne šťastní. Každý život bez Boha je život falošný, v tme, bez chute, bez tepla, bez lásky. Preto sa narodila Komunita: pretože mnohí zblúdilí a osamelí mladí môžu znovu nájsť srdce života a každý deň, ktorí prežijú v Komunite, je zázrakom Božej lásky.
 

 

JANUÁR       2 0 0 7  

Komunita túži byť znakom nádeje vo svete, v rodinách, v srdci človeka. Mnohí z vás vedia, že už mnoho rokov žijem po boku chlapcov zblúdilých, stratených, narkomanov. Moja nádej cez nich sa stala opravdivejšou, konkrétnejšou, živšou, sa stala skutočnou.
Všetci máme pramene nádeje: túžime po najlepšej budúcnosti, uzdravení, zdraví, pokoji, šťastí… ale predovšetkým v tejto chvíli na začiatku nového roka, vo všetkých srdciach sa zapáli nádej v lepšiu budúcnosť.
Nový rok, nový život … obyčajne povieme, ale v skutočnosti zakúšame, že skutočná nádej nie je len niečo ale Niekto.
Boh – Otec nám vyšiel v ústrety, zjavujúc nám svoju tvár cez Syna. V Ňom naša nádej zapúšťa korene, v tomto Ježišovi narodenom v Betleheme pred 2000 rokmi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre nás a hovorí, že smrť nemá viac posledné slovo. On je tá nádej na ohlasovanie, kričanie, vykrikovanie všetkým.
Týmto spôsobom, každý z nás je nádejou pre toho druhého, každý je jej konštruktérom.
Najväčšou chorobou dnešného sveta je smútok, nezáujem, samota. Svet očakáva ohlasovateľov nádeje ako suchá zem príval vody. Boh vo svojej nezištnosti si nás zvolil, dal nám silu nasledovať ho, vložil do našich sŕdc túžbu objať ranené ľudstvo.
Živá nádej, ktorá je v nás, sa musí stať láskou v skutkoch, v gestách, v živote, v univerzálnom prijatí človeka. My chceme byť touto živou Cirkvou, pracujúcou a milujúcou celé ľudstvo.
Aby sme slúžili Kristovi v Jeho údoch, v chudobných, musíme byť zamilovaní do Pána, blázniví pre Neho. Energia príde z tohto „feelingu“ s Bohom predtým, ako od nejakej inej osoby, pred manželom, pred manželkou, pred deťmi, pred rodinou, ktorí sú darom Božím a stanú sa oveľa vzácnejšími, keď viac odpovieme srdcom a pohľadom Jemu.
Hľa, prečo sme otvorili dvere mladým, pretože predtým sme už mali otvorené dokorán naše srdce Bohu. Boh - Otec nás pozýva spolupracovať, pomáhať rásť tejto nádeji, ktorou je Vzkriesený Ježiš v zranenom ľudstve očakávajúcom znovu nájdenie svetla.
Prosme Ježiša, aby nám dal dar kontemplovania Jeho očí, Jeho tváre, Jeho srdca v očiach a v tvárach tých, ktorých dennodenne stretávame na našej ceste. Nech nám daruje srdce chudobné, slobodné, dobré, jednoduché ako to Jeho, aby každý, kto nás stretne mohol stretnúť a vidieť žiariť Jeho v nás.

 

Image

D E C E M B E R       2 0 0 6

Hľa tu sme, aby sme spolu očakávali veľkolepú udalosť, posolstvo veľkej radosti: „ … dnes sa vám v Dávidovom meste, narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán!“  Všetci sme zachránení!!!
Neodopierajme skúsenosť spásy, ktorú každý z nás urobil: Ježiš je živý a koná v nás, aj keď si to neuvedomujeme, pretože Boh je verný v láske a bohatý na milosrdenstvo.
Pokorme sa, aby sme mohli vstúpiť do tej jaskyne, kde nás očakáva najpodivuhodnejšie stretnutie života: „Toto bude pre vás znamením: nájdete dieťa zavinuté v plienkach a uložené v jasliach“. Dieťatko!
Hľa, prečo sa chceme pokloniť pre Ním, zavinutom v plienkach v jednej skromnej maštali. Toto dieťa je našou spásou! Boh sa urobil maličkým, potrebným všetkého, aby my sme viac nemali z Neho strach, aby nám dal radosť a možnosť objať ho, prijať ho, … ale ako? Objímajúc, prijímajúc, odpúšťajúc nášmu bratovi, sestre, otcovi, matke, manželke, manželovi, svokre!
Otvorme s dôverou naše srdce, počúvajme toto posolstvo a nechajme sa oslobodiť a uzdraviť  z napätia, zloby, strachu, smútku, samoty, úzkosti, závisti, žiarlivosti: od všetkého čo nám nedovoľuje prežívať lásku, nádej, radosť a pokoj. Vianoce prídu, aby sme si znovu spomenuli na nostalgiu a potrebu, ktorú každý z nás nosí vo svojom vnútri, zmierenia, odpustenia a uzdravenia pre znovu vybudovanie stratených priateľstiev, pretrhnutých dialógov, zhasnutých úsmevov, pre znovu nájdenie radosti a obnovenie dôvery.
Vianoce znamenajú znovu narodenie sa spolu s maličkým Bábätkom, ktoré nám opakuje nekonečnú lásku, vernú a nepodmienenú, Boha - nadšenca a milovníka svojich stvorení, ktoré neváhajú darovať sa.
Myslime na Máriu, výnimočnú ženu práve preto, lebo priniesla na svet dieťa vo viere a Ono to neočakávalo. Spýtala sa: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ a anjel jej zjavil toto radostné tajomstvo: „Duch Svätý zostúpi na teba“ a Ona bez výhrad uverila!
Mária je naša Matka vo viere. Toto Dieťatko to kontemplovalo dni a noci, ale vo viere! Rozmýšľajme o Jeho úžase, o sladkosti Jeho úsmevu; klaňajme sa s Ňou tomu Dieťaťu, naučme sa od Nej milovať Ho a pýtajme si od Nich dar modlitby srdca.
Požehnané Vianoce! Veľa pokoja, radosti a lásky.

 

N O V E M B E R       2 0 0 6

Svätosť nám prináleží. Svätí nám ukazujú cestu pravej radosti, pravej slobody. Sú to muži a ženy každého času a každého miesta, ktorí našli poklad života. Stretnutie s Bohom im dalo nekonečnú energiu lásky, prorockých intuícií, mocnú silu modlitby a ticha, zázraky zo zdieľania sa, život prežitý v konaní dobra.

Svedčia nám aj o tom, že aj keď život sa míňa, láska s ktorou ho prežívame zanecháva navždy nezmazateľný znak ako živú spomienku na stretnutie schopné premeniť život a urobiť ho majákom svetla pre cestu všetkým.

A to sú naši starší bratia a sestry, rodinní príslušníci, všetci tí, ktorí prislúchajú k skutočnej domovine, ktorá nás očakáva. Tento večný život v Nebi, ktorý je Láskou bez času, bez konca, bez limitov. Ale táto ich príslušnosť k „Nebu“ ich urobila plne mužmi a ženami zapísanými do dejín, s nohami na „zemi“, s rukami pripravenými slúžiť, s chrbtom ohnutým pre lásku a starostlivosť, s pohľadom plným nádeje.

Aký je to dar mať pred nami stopu Svätých každej krajiny a každej oblasti života, bohatých i chudobných, mužov a žien, starých i detí, nábožných, laikov aj rodín. Svätí na univerzitách i v uliciach, v nemocniciach aj v kláštoroch, v bohatých krajinách ale aj v chudobných, vo veľkých mestách ale aj na púštiach. Svätí, ktorí konali veľké skutky už tu na zemi, ale aj tí, ktorí prežili život jednoduchým spôsobom, tichučko a zdanlivo bezvýznamne, ale ten ich život sa potom zjavil „v plnosti“ v prítomnosti Boha, a urobil tých „maličkých“ mužov a ženy, veľkými, nezabudnuteľnými svedkami Lásky, ktorú stretli a prežili v hlbokej intenzite.

Svätosť prináleží kresťanskému srdcu, stáva sa našim odevom, našou plnou realizáciou: je cestou Lásky, ktorá sa daruje v jednoduchosti života, ktorá objavila plnosť.    Svätí nás vedú na cestách života a hovoria nám, že život, ak nie je darovaný Bohu a blížnym, je premrhaný! Ohlasujú nám svedectvom svojho života, že oveľa viac radosti je v darovaní ako v dostávaní a že jediným skutočným zmyslom života je Ježiš!

 

O K T Ó B E R       2 0 0 6
Vo svete ako Kristovi Apoštoli

Naša Komunita je misionárska, pretože predkladá zriekanie sa smútku z egoizmu pre naplnenie sa radosťou, ktoré sa rodí z darovania sa druhým. Je veľmi dôležité spresniť, prečo naši chlapci odchádzajú do Brazílie, Mexika, Peru, Argentíny, Ruska… Idú na jednu misiu a nie skúsenosť, pretože chudobní nie sú na prezeranie so zvedavosťou, ale pre slúženie s láskou. Misia je synonymum dobra, slobody, nezištnosti. Je potrebné byť schopnými zanechať všetko: otca, mamu, priateľov, bratov, sestry, domy a dať sa na misionársku cestu, a to je darovanie sa druhým.

V Komunite učíme mladých vzdávať sa neskrotnej túžby stále brať pre dosiahnutie len  našich istôt a ostávať v pohodlí našich žiadostí. To je otroctvo, sú to reťaze, väzenie, smútok. Chlapci, ktorí pochopili tajomstvo Komunity, ktorým je skutočná radosť, sú tí, ktorí povedia: „To čo som dostal chcem nezištne nahradiť a darovať tým, ktorí to potrebujú“. Sú to tí, ktorí naťahujú ruku k zraneným, je to ich láska, ktorá dovolí aj iným mladým odkryť nový život.

My vieme, že Pán je tvorcom života. A veľkým darom pre nás je môcť byť tými maličkými, jednoduchými, úbohými a krehkými nástrojmi, ktoré On použije pre darovanie nádeje druhým mladým. Poznajúc našu minulosť, kým sme boli, sme si vedomí, že nie my sme na začiatku toho, čo sa prihodilo,  ale je to Jeho skutok. Jeho, ktorý nás stvoril, vymyslel, chcel a miloval a to je Boh – Otec. Stále som verila, že aj „beznádejní“ mladí musia mať možnosť stretnúť, spoznať a pochopiť toho Otca, ktorý uzdravuje srdce človeka, srdce svojho syna a urobí ho schopným milovať. A preto stále hovoríme „áno“ životu práve tam, kde nás On chce a túži viesť.

Prvou misiou, o ktorú nás prosí Pán je tá, urobiť mu priestor v našom vnútri, aby On mohol oslobodiť naše strachy. Pretože zastaviť sa pred nimi, znamená vybudovať si jedny galeje. A práve toto je chvíľa, v ktorej treba mať odvahu otvoriť dvere a vydať sa na cestu misionára preto, aby sme sa zaujímali, trpeli a nechali ovplyvniť životom a problémami druhých, ich samotou, ich úbohosťou, znovu nájdiac takto samých seba v láske. Chlapec, ktorý nie je schopný vyhodiť do vzduchu svoje limity, strachy, namyslenosť a egoizmus, stále ostáva obklopený svojou minulosťou smútku a nikdy nezakúsi krásu slobody a darovaného života. A pre prejdenie tejto cesty obrátenia odo mňa k bratom, je potrebné byť rozhodný, chcieť to každý deň, byť pravidelný a mať odvahu pýtať o pomoc Toho, ktorý nás cez modlitbu urobí dobrými, čistými, a schopnými verne milovať. Ak sa nevytvorí dialóg s Bohom, priateľstvo s Ním, veríš, že miluješ, ale je to láska, ktorá často je iba prospechom, odmenou za niečo a egoizmom.

Skutočná láska hľadá dobro druhého a pomáha ti žiť v pravde a vo svetle. Chlapci, ktorí sa vrátia z misií, sú posilnení vo všetkých oblastiach, v trpezlivosti, v dobrote, v milosrdenstve… ale predovšetkým dostali oveľa viac ako dali iným, pretože keď daruješ s radosťou dostaneš stonásobok toho mála, čo si dal!

Požehnanú misiu všetkým!

 

 

Image

 

Mladí  – naša budúcnosť!

Chcem vám svedčiť o tom, čo vidím, čoho sa dotýkam a čo cítim, žijúc s mladými viac ako dvadsať rokov. Láska, krása a harmónia nášho Boha, ktorý pred našimi očami neprestáva vykonávať zázraky! Božie skutky oslovujú stále, pretože vyvolávajú údiv, zázrak a radosť z toho, čo On robí: blahoslavené oči, ktoré vidia!
V živote mladých dneška sa často nachádza smútok, samota, úzkosť a strach. V histórii ľudstva sme asi nikdy nemali mládež takú opustenú, takú smutnú, ktorá nahrádza prázdnotu a strach drogou, alkoholom a inými početnými drogami, v ilúzii takto sa vzdialiť od smútku srdca a prekonania ťažkostí každodenného života.
V našej Komunite predkladáme kresťanský život ako terapiu a uzdravenie, a vzkrieseného Ježiša ako jediného Spasiteľa.
Na začiatku, v navrhovaní takého náročného životného štýlu, som rozmýšľala  s trochou obavy, že všetci utečú. Ale naopak, ešte raz som sa musela presvedčiť, že Ježiš má jedno neodolateľné čaro, predovšetkým pre mladých dneška. Vidieť a dotýkať sa vlastnými  rukami, že tento Ježiš, ktorého som si vybrala, a ktorého si vyberám každý deň ako všetko môjho života, priťahuje aj ich, urobilo veľmi dobre mojej viere. Zväčšilo ju, presvedčilo, naplnilo a upevnilo.
Keď naši mladí vstupujú do Komunity začínajú jednu cestu, ktorá vychádza zo srdca, a ktorá sa robí pravdou, radosťou, odpustením, láskou, pokojom,… Oni to nevedia, ale toto všetko je kresťanský život! Ostanú očarení tým, s čím sa stretnú, z jasného pohľadu Jeho, ktorý ich príjme a ktorý bol „narkomanom“ smutným a „mŕtvym vo svojom vnútri“ ako on a rozhodnú sa zostať, tak aj Pán sa nám dá stretnúť a teda ja idem na istotu odporúčajúc Ježiša!
Prežívame priateľstvo, pravdu, dialóg, nezištnosť a zmierenie sa a bez toho, aby to vedeli, žijú a vidia Ježiša. Máme odvahu vziať im všetky falošné ilúzie vonkajšieho sveta: cigarety, televíziu, sex, banálnu zábavu a za výmenu ponúkame život obety, zriekania sa, jedným slovom odporúčame Kríž. Vonku naši mladí mali všetko a boli smutní, teraz musia zažiť, že pravá radosť sa nerodí z vecí, ale z jednoduchého, čistého a dobrého srdca. Nemajme strach prosiť mladých o obety. Vzdávajúc sa „otroctva“ sveta, dovoľme im stretnúť pravdu o nich samých, vedieť kým sú, pomôcť vidieť a zvoliť si nový zmysel života.
A ako rozpoznáme, kým v skutočnosti sme? Pred zrkadlom Božieho Slova, prostredníctvom modlitby, daru práce, vzájomného zdieľania sa, konfrontácie, dialógu, čo sú základné hodnoty, aby sa naučili mať sa radi a rešpektovať jedny druhých, ako nás učí a prosí Ježiš.
Dajme dôveru mladým, bez strachu povedať „nie“, keď je to nutné, vychovávajúc ich k obete, k podstate života a k pravde. Oni túžia po náročných vodcoch, ktorí sa nezastavia pred formou, pred vzhľadom, ale keď ich vedia postaviť pred svoje svedomie. Majú ale jedno očakávanie, aby sme boli dôslední; oni musia vidieť to, v čo my veríme a o čo ich prosíme. Často opakujem, že dnešní mladí nepočúvajú ušami ale očami, že veria iba v to, čo vidia. Pozorujú nás, pozerajú sa na nás, majú hlboké intuície  a odsudzujú nás … A hľa, prečo máme mnoho poblúdených mladých: pretože my nie sme hodní dôvery! Byť dôveryhodnými neznamená byť perfektnými, nikdy neurobiť chybu, ale znamená byť pravdivými, bez masiek. Mladí ocenia a veria v tých, s ktorými žijú vzťah pravej slobody, tej o ktorej rozpráva Ježiš: „sloboda v pravde“! Aj oni prežívajú rovnaké pokušenia: pýchu, moc, ambície, robiť veci aby nás videli druhí túžiac po určitej odmene, strach z negatívneho odsudzovania iných, atď.… ale musím pripustiť, že oni vedia rozoznať a bojovať oveľa viac, ako my, dospelí, s ich chybami a limitmi.
V Komunite sme na spoločnej ceste, aby sme odhodili masky, aby sme zostúpili do hĺbky srdca a aby sme mali istotu, že rozhodnutie nasledovať Ježiša je správne.
Iba nasledovaním Ho náš život je skutočne slobodný a v istote!

 

Image

 

Matka Elvíra - 9. september 2007 - Heiligenkreutz 

Komunita Cenacolo je denná manifestácia zázraku vzkriesenia. Táto mládež bola na ceste. Nevedeli prečo a pre koho žiť: smútok, zlosť, násilie, klamstvá....boli už unavení z toho všetkého a tak prišli k drogám.

V dnešnom svete a rodinách viac nie je pravda. Keď prišli k nám, okamžite sme im povedali, že ich spasenie nie je komunita alebo ľudia v nej, ale že to je Ježiš. A tak sme ponúkli modlitbu, aby boli schopní žiť v odpúšťaní a v mieri. A to môže byť len vtedy, keď kľačíme pred Eucharistiou deň a noc. V našej komunite spoločne vo dvojiciach a v obmieňaní sa, uctievajú požehnanú obetu, celý deň a celú noc. To im umožňuje pochopiť seba samých a kto vlastne sú a ich zmätenosť sa tým začína rozplývať pred Božím svetlom. Neboli si istí sami sebou, masky ich zakrývali, ale dívaním sa na Ježiša pochopili, že sú Božie deti za každých okolností! Sú deťmi takého milosrdného Otca, ktorý sa nepozerá na naše hriechy, ktorý si nepamätá naše zlé skutky.

A tak sme vykročili na cestu, na cestu úsmevu. Preto Vás teraz vyzývam, aby ste sa smiali. Smejte sa! Usmejte sa na život! Na naše životy! My všetci to potrebujeme, a deti obzvlášť; dnes sú neschopné sa smiať, pretože ich rodičia sa nesmejú! Rodiny sú hlúpe. Mama a otec si nepozerajú do očí, neobjímajú sa, nezhovárajú sa a deti nevedia prečo. Hovorím to preto, lebo závislosť vychádza z rodiny: je tak veľa nespravodlivosti páchanej na deťoch v rodinách, potom tieto deti vyrastú, stanú sa z nich dospelí a v pomste za to všetko unikajú z domu. Vedia, že to rodičov bude trápiť, keď zistia, že ich dieťa berie drogy, a takto ich nechajú  “zaplatiť “za všetko to, čo im chýbalo. A vlastne deti sami za to zaplatia, s množstvom bolesti v ich srdci a veľkou zmätenosťou v ich citoch. Tak Vás teraz prosím, myslite na deti, na tínedžerov : prosím, naučte sa usmievať. Úsmev je radosť, ktorú nám Ježiš vložil do našich sŕdc. Nič nie je nemožné pre Boha, ak ho o to žiadame.

Naším želaním je vidieť pokojnú, pravdivú a štedrú mládež, pretože to je to akí sú, to je to, čo existuje v ich srdciach, ale potrebujú model, potrebujú stretnúť mužov a ženy plných viery, pretože Boh dal vieru každému! Ateisti neexistujú. Sú to len ľudia, ktorí proste robia len to, čo oni chcú a otočia sa chrbtom k pravde, ale Boh zasadil vieru do každého srdca! Niekedy nám títo mladí povedia: “ Ďakujeme, že ste nás zobrali od drogy, lebo ste nám zachránili život! “ . Ale aký by to bol život bez viery? Teraz chápu, že viera je človek, pravda je človek, láska je človek...stretávajú Ježiša z Nazaretu a všetko sa mení.

Teraz môžeme tancovať, spievať, smiať sa, milovať a odpúšťať.

Májový príhovor 

Keď hovoríme, že ,,Pánov anjel priniesol dobrú zvesť Márii" musíme vo viere vidieť tú žiaru, to svetlo, ktoré vošlo do Máriinho domčeka a predstaviť si ju celú vydesenú, ako počúva túto zvesť a hovorí svoje  ,,áno"...
To, čo sa stalo v jej vnútri, sa dnes stane každému vo svojom vnútri : začnime  sa s veľkým entuziazmom, s veľkou radosťou, s veľkou láskou, ktoré sa zrodia vo vnútri nás, modliť dobre ruženec. Tohtoročný mesiac máj musí vykvitnúť každým dňom do niečoho pekného, nového, tak ako sa veci menia v prírode a premieňajú sa v krásu, v radosť. Každým dňom musí vypučať kvet čoraz krajší, žiarivejší, voňavejší. Pokúsme sa modliť ruženec so srdcom, je toľko ľudí, čo čaká a my musíme niesť ťarchu celého ľudstva práve pomocou modlitby. Pokúsme sa modliť ako zamilovaní:  je láska, je prítulnosť, je údiv to, čo chce Madonna vidieť v našom vnútri. Máme šťastie, pretože môžme prežívať tieto momenty viery, lásky, nádeje, radosti.
S prvým ružencom sa znova narodíme pomocou Máriinej lásky, my sa modlíme ruženec a ona nás medzitým porodí, aby sme žili podľa toho, ako to chce Ježiš.
Mária povedala to ,,áno" ona ho povedala v tichosti, nikto to nevedel ani nevidel. Aké je to nádherné, keď sa veci nerobia len preto, aby boli vidieť. Božie veci sa rodia v tichosti. Veľké a dôležité veci, užitočné pre život a večnosť nie sú počuť, nerobia hluk, ani hrmot. Prežívajme tento mesiac s Máriou v jednoduchosti, pokore, radosti, s úsmevom. S úsmevom, ktorý vykúzliš na tvári hociktorej osoby, ktorá je možno v tom momente smutná. Snažme sa robiť dobre malé veci. Musíme vložiť samých seba do týchto malých vecí, ktoré sa zdajú malej hodnoty, pretože hodnotou sme my, naša láska dá hodnotu veciam. Sú to malé veci, ktoré ti potom ukážu veľké veci, predovšetkým žiť tieto ,,veľké veci" ktoré Pán chce, aby sme si ich podelil s ním. Teda, začnime s entuziazmom v tomto mesiaci máj, mesiaci kvetov, mesiaci Máriinej krásy...
Ktovie, koľko zázrakov, koľko milosti dá v tomto mesiaci Mária ľudstvu, nám, vaším rodinám. Uverme v to, pretože Mária je verná.
V tomto mesiaci musíme mať špeciálnu lásku pre Máriu, pozerať na ňu nežnými očami, s úsmevom rozjímajúc o jej očiach znovu nájdeme samých seba v jej svetle.
 

 Image

Znovuobjavenie seba samého v službe iným

Každý deň som taká šťastná, že žijem a že som sa narodila, pretože vďaka Pánovi som v situácii, keď sa nemusím o seba strachovať. V živote som nikdy nemala veľa času na to, aby som sa zaoberala sama sebou, ako sa mi darí, či som šťastná alebo smutná, dobrá či zlá. Vždy som sa musela dívať na iných, a uvedomila som si, že oni sú mojím poslaním: ľudským, kresťanským, náboženským. Mnoho rokov žijem v šťastnom manželstve s "tesárom z Nazaretu", Synom Božím, Ježišom Kristom, naším Pánom. A každý deň, keď s ním kráčam vo večnej obnove radosti a života, objavujem, že slúžiť znamená vládnuť. Neexistuje fascinujúcejšie kráľovstvo, alebo väčšie alebo úžasnejšie či úrodnejšie, než to, ktoré je v srdci človeka. Slúžiť rodičovskému srdcu Boha v službe ľudstvu znamená skutočne zakúšať privilégium vládnutia.

Odhalím vám tajomstvo vládnutia, ako prekonávať vyčerpanosť, únavu, depresiu a strach: obráťte svoje srdce k inému človeku, ktorý trpí viac ako vy a podajte mu ruku. Mať medzi sebou biednych je obrovský dar. Keď poviem biednych, myslím tým na Tvojho otca, Tvojho manžela, Tvoju ženu, či Tvojho brata. Pre prekonanie svojich obmedzení alebo prekročenie prahu našej únavy je služba iným zdrojom radosti. Je to pravá, hmatateľná skúsenosť kohokoľvek, kto "stratí svoj život pre mňa, nájde ho".

Chlapcom a dievčatám, spolupracovníkom a priaznivcom Komunity Cenacolo, často hovorím, že dokonca ani naše hriechy by nám nemali zabrániť v tom, aby sme milovali. Niekedy sa cítime blokovaní, biedni alebo neschopní, pretože myslíme na svoje rany a neustále sa zameriavame na svoje obmedzenia. Skúsme sa namiesto toho pokúsiť predložiť ich Pánovi v celej pravde, aby nás On mohol oslobodiť od ťarchy našich hriechov a pozvať nás ako apoštolov do sveta  ohlasovať Jeho Vzkriesenie.

 

Image

Modlitba

Modlitba je neoddeliteľnou a základnou súčasťou života, pretože len tak môžeme pochopiť kým sme, kam smerujeme a čo musíme robiť. Učiac sa modliť sa získavame nezvyčajnú hodnotu. Keď sa človek modlí, vo vnútri seba cíti Niekoho, cíti prítomnosť Ducha Svätého, ktorý je nežným hosťom duše, ktorý osvecuje kroky, vedie rozhodnutia, ukazuje cestu. To, čo nás komunita učí je nový spôsob života. V tomto novom spôsobe je Boh, modlitba, vzťah s ním, čas pre neho.
Modlitba združuje všetkých, pretože pred Ježišom žijeme naše životy v pravde, padajú masky, neexistujú viac starí ani mladí, ale všetci sme  núdzne chudobné deti. Modlitba sa ti musí stať životom, vychádzať z kaplnky, je  tvojim odevom. K Bohu prichádzaš s každou tvojou starosťou, tým čo ťa zožiera vo vnútri, hádkou ktorú si prežil so svojím bratom, toto všetko môžeš priniesť pred Ježiša. On to osvieti a zmení ti srdce, ukáže ti pravdu v tvojom živote.
Nechať vojsť Ježiša do vecí, ktoré prežívaš je radosťou. A nie si iba ty, čo rozprávaš Bohu, ale predovšetkým je to rozhovor Boha s tebou. Z toho dôvodu existuje Božie slovo, existujú Evanjelia, ktoré osvecujú tvoje problémy, ktoré majú čo povedať tvojmu životu. Bratstvá kde sa modlí dobre, sú tie kde sa aj žije dobre. Vzduch je očistený od falošnosti, priateľstvo je ozajstné a rastie.

Image

K novému roku.

Komunita si želá byť znakom nádeje vo svete, v rodinách, v srdci človeka. Mnohí z vás vedia, že už veľa rokov žijem po boku stratených, nepochopených, blúdiacich chlapcov, narkomanov. Moja nádej cez nich sa stala pravdivejšou ,konkrétnejšou, živšou, stala sa skutočnou.
Všetci z nás máme semienko nádeje: prajeme si lepšiu budúcnosť, uzdravenie, zdravie, mier, pokoj...a nadovšetko v tomto momente, začiatkom tohto nového roka, vo všetkých srdciach sa zažína nádej v lepšiu budúcnosť. Nový rok, nový život...,zvyčajne sa hovorí, ale v skutočnosti experimentujeme, že pravá nádej  nie je niečo ,ale Niekto - Boh Otec nám prišiel v ústrety zjavujúc svoju tvár prostredníctvom Syna  a v ňom naša nádej zapustí korene v Ježišovi, ktorý sa narodil v Betleheme pred dve tisíc rokmi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvy ch pre nás a hovorí nám, že smrť už nemá posledné slovo. A on je nádej, ktorú máme ohlasovať kričiac, kričiac všetkým.
Týmto spôsobom, každý z nás je živou nádejou pre toho druhého, každý je jej budovateľom.
Najväčšou chorobou nášho sveta je smútok, rozdielnosť, osamelosť. Svet očakáva ohlasovateľov  nádeje tak, ako suchá zem očakáva vodu. Boh vo svojej štedrosti si nás vybral pre túto úlohu a dal nám silu na to, aby sme ho nasledovali, vložil do našich sŕdc prianie objať ranené ľudstvo.
Živá nádej, ktorá je v nás, sa musí stať láskou v gestách, v skutkoch, v živote, v pohostinnosti človeka.
My chceme byť touto živou cirkvou, činnou a milujúcou ľudstvo. Na službu Kristovi v jeho údoch- chudobných- musíme milovať Boha. Šialene milovať. Sila príde z úzkeho vzťahu s Bohom. Oveľa viac, ako zo vzťahu s človekom, viac ako s manželom, manželkou, deťmi, rodinou, ktorí sú Božími darmi a stanú sa ešte vzácnejšími o to viac, o čo v srdci a v pohľade odpovieme jemu .Hľa, prečo sme otvorili dvere mladým, pretože už predtým sme otvorili naše srdcia Bohu.
Otec nás volá spolupracovať v rozširovaní tejto nádeje, ktorou je vzkriesený Ježíš medzi raneným ľudstvom snažiacim sa nájsť svetlo.
Prosíme Ťa Ježišu  daj nám dar rozjímať o svojich  očiach, svojej tvári, svojom srdci v očiach a tvári každého, čo každodenne stretáme na našich cestách. Daruj nám chudobné srdce, slobodné, dobré, jednoduché ako je Tvoje, pretože každý, kto nás stretne, môže stretnúť a vidieť žiariť Teba v nás.

Image

 
 
   
     

 
Advertisement
© 2017 :: Pomoc ohrozenému dieťaťu ::
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.